© rainorchid
Kvôli technickým problémom bola stránka presťahovaná na blogspot.

DRAČIA PERLA - Pocity

8. října 2017 v 19:00 | rainorchid |  DRAČIA PERLA
Prebudil sa vo svojej škrupine a začal sa prebíjať von. Lenže namiesto svetla, ktoré malo vnikať dnu, sa začala valiť krv. Prvýkrát vo svojom živote pocítil strach a musel bojovať o svoj život. Jeho pazúry boli ešte slabé, ale nemal inú možnosť a snažil sa preškrabať von.
Z hrdla mu vyšiel panický škrekot, keď bolo vajce takmer naplnené krvou a lapal po dychu. Cítil smrť na jazyku a to sa leda narodil.
Telo mu ochablo a do pľúc mu vnikala krv, keď začul z vonku plač. Bola to jeho sestra! Nemohol ešte umrieť! Potrebovala ho! V tom pocítil, ako jeho telo načerpalo energiu z tela svojej matky a roztrhal blanu nad sebou.

Keď vyliezol, jeho oči boli zanesené krvou a ďalšiu vykašlával z pľúc. Otriasol sa a zoskočil na zem. Zase začul škrekot svojej sestry a vtedy ju uvidel - práve sa vyliahla.
Podišiel k hniezdu, kde malá červená dračica pomaly liezla zo svojho vajíčka. Ako ju sledoval, jeho srdce zaliala radosť. Pozrel vedľa, kde stáli ďalšie dve nevyliahnuté vajcia s jeho bratmi - nebol sám.
Otočil hlavu dozadu, kde ležala ich mŕtva matka. Oproti nemu, bola obrovská, krásna, bielej farby. Pozrel na jej roztrhané brucho odkiaľ vyliezol a pocítil smútok. Jeho sestra zaškriekala a priplazila sa k bielej dračici. Začala si o ňu obtierať hlavu, ale jej matka to nevnímala a žalostne na ňu zaškriekala.
Bratovi to trhalo srdce a odvrátil pohľad. Pozrel na vchod brlohu a pomaly sa vybral za svetlom. Keď prišiel na kraj, jeho oči si museli najprv zvyknúť, no potom uvidel pred sebou prekrásnu krajinu, ktorá sa pod ním tiahla. Niesla v sebe nádej na nový začiatok, aj napriek tomu, ako to celé začalo…

***

Monika si v tom prestrašene otvorila oči, keď začula puknutie konára neďaleko hlavy. Rýchlo sa posadila pripravená na boj, ale keď si všimla Rena, uľavilo sa jej.
"Si v poriadku?" čupol si k nej položiac si ruku na jej rameno.
"Mala som zvláštny sen," povedala, keď si vybavila svoju vidinu o drakoch. "Bol tak reálny," dodala pričom si chytila hlavu.
Ren si ju začal s obavami obzerať. Ešte stále bola veľmi bledá, ale vedel, že už musia ísť. Kým spálil telá Hourénov, aby pach ich mŕtvol nepritiahol divú zver, ubehlo veľa času.
"Musíme ísť. Vieš ísť po vlastných?" opýtal sa, na čo sa Monika postavila pridžiavajúc sa stromu, u ktorého predtým ležala. Mladík ju okamžite chytil, keď videl, že sa jej začali podlamovať kolená a s vážnym výrazom na tvári zašomral skôr pre seba: "Ak pôjdeme takto, bude to trvať veľmi dlho." Následne sa obzrel po okolí a dal si dole zbrane. "Zoberiem ťa na chrbte, tak to bude najľahšie. A toto nasadím tebe, ukáž."

Monika sa ledva stihla spamätať, už mala jeho zbrane pripnuté ona.
"A čo moje veci?" spýtala sa dezorientovane, keď jej naznačil, aby mu naskočila na chrbát.
"Brať ich so sebou nemôžeme, ale nechať ich tu, je nebezpečné. Zver, či ďalší Houréni, by nás podľa toho mohli vyňuchať," povedal zamyslene a pozrel na neďalekú bystrinu. "Hodíme ich do vody," vyslovil rozhodne a už aj začal rolovať Monikin spacák. "Prúd ich zoberie nižšie a zmyje z nich tvoj pach," vysvetľoval.

Dievča si vzdychlo a vložilo si ruku do veľkého vačku na vínovom pulóvri, čo mala na sebe. Vtedy ju niečo napadlo a predtým, než stihol Ren strčiť jej spacák do batohu, zastavila ho.
"Počkaj," čupla si k nemu a taške. Začala sa v nej prehrabávať a strkať si do vrecka všetko, čo sa jej tam zmestilo. Hlavne tam naskladala obsah lekárničky, ale i pár čokoládových tyčiniek, ktorým nemohla odolať.
"Tak," vzdychla ťažko. Nechcela o svoje veci prísť, určitým spôsobom ju totiž upokojovali. Vďaka nim mala pocit, že toto celé je len jeden veľký bláznivý výlet. K tomu jej pripomínali i to, odkiaľ prišla.
"Môžem?" pozrel na ňu Ren a dievča neochotne prikývlo. Mladík do batohu narval ešte spacák, tašku zaviazal, potom sa zdvihol a hodil všetko do bystriny. Prúd Monikine veci s neuveriteľnou ľahkosťou odniesol dole prúdom a ona pocítila zvláštnu trpkosť.

Ren si k nej znovu čupol, potom sa v podrepe otočil a naznačil jej, aby mu vysadla na chrbát. Keď tak urobila, mladík sa ťažko postavil a skoro spadli.
"Nie si najľahšia," zamrmlal a Monika ho štipla do krku. "Hej! Nerob, lebo pôjdeš po vlastných," začal sa jej, naoko naštvane, vyhrážať a vybrali sa na cestu.

Išli už hodnú chvíľu, keď si Ren všimol, že mu Monika drieme na chrbte - usmial sa. Vtedy si ale vybavil jej, krvou pokrytú tvár s jasnozelenými očami a striaslo ho. To odhodlanie zabiť, čo sa zračilo v jej očiach… Život sa vytrácal i z nej, keď mučila Hourénov, ale predsa neprestávala...
Daj na to dievča pozor, nech ju moc Zeleného draka nezničí. Nie ona je právoplatný dedič, tá sila ju môže zmeniť, spomenul si na slová veliteľa dediny Zeleného draka, Malena. Musíš nájsť svojho brata a to rýchlo. Len krv v jeho žilách dokáže spútať moc draka.
Zmocnil sa ho pocit, že mu niečo dôležité zatajil. Ale aký mohol mať dôvod? On je predsa Strážca moci Zeleného draka, mal by vedieť všetko… Monika sa vtedy zamrvila, čím Rena vytrhla z myšlienok - už bola hore.

Chvíľu Ren ticho kráčal a dievča, s hlavou položenou na jeho chrbte, skúmalo les. Korunami stromov prenikala žiara štyroch mesiacov, ktoré boli niekde nad lesom, takže les bol dostatočne osvetlený, ale predsa vyžaroval niečo temné.
"Sú tí Houréni mŕtvi?" ozvala sa napokon. V jej hlase počul niečo zvláštne, no nevedel usúdiť, čo, lebo jej nevidel do tváre.
"Áno," odvetil stroho, pričom sa pozeral pod nohy.
"To je dobre," začul a trochu ho zmrazilo. Monika si to všimla a znovu sa zamrvila. "Znie to zvláštne, však?" povedala s trpkým úsmevom, no Ren nevedel, čo na to má povedať.

Zase zavládlo ticho a jediné, čo bolo počuť, boli konáre stromov, ktoré sa Renovi lámali pod nohami.
"Bojím sa, že toto som ja," šepla mu do chrbta. "Keď som zabíjala tých Hourénov, nič som necítila, žiadnu ľútosť. Neviem ako je to možné," a po líci sa jej skotúľala slza.
"Len si sa bránila," povedal ticho Ren.
"Neprišlo mi to tak!" odsekla naštvane. "Jednoducho som ich mučila, bez štipky emócie! Veď ja nie som schopná ani zabiť pavúka, čo mi vlezie do izby a TU?! Veď Houréni sú niečo ako ľudia!"
V tom ju Ren pustil na zem a zvrtol sa k nej.
"Houréni sú zvieratá! Nie ľudia! Žijú pre radosť so zabíjania a svoju korisť veselo nosia na tele! Rozpútavajú konflikty, napádajú naše dediny a berú si naše ženy, aby sa mohli množiť! Pritom svoje vlastné dcéry zabíjajú ako obetu svojmu bohu," vtedy si Ren uvedomil, že na Moniku priam kričal a ustúpil o krok vzad. "Nie je to tvoja vina, že necítiš ľútosť, keď ich zabíjaš. Žena môjho starého otca, bývalého Zeleného draka, bola zajatá ich rodom a to čo jej urobili, bolo…" odmlčal sa a pozrel do zeme. "Len vďaka Tomenovmu náramku necítiš jeho nenávisť. Ak by si ho nemala na ruke, chápala by si svoje konanie."

Monika tiež pozrela do zeme. Začala sa hanbiť. Ako mohla ľutovať, že zabíjala také príšery?
"Je to moja vina," ozval sa zrazu Ren a dievča pozrelo do jeho nahnevanej tváre. "Nemal som počúvnuť Tomena. Nemal som ti dovoliť toľko používať moc Zeleného draka."
"Tvoj brat potrebuje, aby tá moc bola rozvinutá, keď ju dostane," povedala so smutným úsmevom, že sa proti tomu nedá nič urobiť.
"Ale za akú cenu?" a pristúpil k nej, pričom si položil ruky na jej plecia. "Síce sa z teba moc draka vytratí, keď ju predáš môjmu bratovi, ale spomienky ti ostanú. Nechcem aby si žila s pocitom viny…"

Monikine srdce sa rozbúšilo, keď sa zahľadela do jeho očí. Záležalo mu na nej a Ren si to tiež uvedomil. Vzduch medzi nimi priam zhustol, ale Ren sa rýchlo spamätal a priam skočil o krok vzad, pričom si prehrabol prstami vlasy.
"Hmm, no, vieš… Nebudeš sa vedieť sústrediť na školu a to by som nechcel… Takže od teraz nechaj boj na mňa."
Dievča na neho zmätene mrkalo očami, no potom sa usmialo: "A to som som si už tak zvykla na to, že ti musím zachraňovať zadok."
Renovi sa na tvári objavil úškrn, premeral si ju očami a otočil sa chrbtom, pričom jej ukázal, nech zase nasadne.
"No a vidíš, ako to s tebou dopadne, keď mi pomáhaš… Ja na to doplatím, lebo ťa musím vláčiť."
Monika ho zase uštipla do krku.
"Hej!" a zatriasol ňou, na čo sa obaja zasiali.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 VampireNightmare VampireNightmare | Web | 11. října 2017 v 20:13 | Reagovat

Boží zase :-P

2 rainorchid rainorchid | Web | 12. října 2017 v 10:51 | Reagovat

[1]: Ďakujem :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Všetky tu uvedené texty i obrázky sú môj výtvor a vzťahujú sa na ne autorské práva.
© rainorchid