© rainorchid
Kvôli technickým problémom bola stránka presťahovaná na blogspot.

DRAČIA PERLA - Houréni útočia

2. října 2017 v 2:14 | rainorchid |  DRAČIA PERLA
Na tvári pocítila dotyk a unavene otvorila oči. Nad sebou uvidela Rena, ktorý jej ukazoval, aby bola potichu.
"Houréni. Vystopovali nás. Musíme rýchlo zmiznúť. Všetko tu nechaj, len by nás to spomaľovalo. Poď!" a už ju ťahal do lesa.
Monika cítila srdce v krku. Posledný krát, keď si pre nich prišli Houréni, tak Ren skoro umrel a jediné, čo ich zachránilo, bola sila Zeleného draka, ktorú teraz nemohla použiť.
------

Ledva stúpili do lesa, Ren ju zatiahol za široký strom, odkiaľ opatrne vykukol. Na jeho tvári nebol ani len náznak strachu, či nervozity, ktorá prechádzala Monikiným celým telom. Vtedy si uvedomila, že ju drží za ruku. Z jeho pevného stisku cítila, že ju chce ochrániť a spaví pre to všetko, čo bude v jeho silách. Kútik jej úst cukol do úsmevu a trochu sa upokojila.
"Vidím troch," šepol Ren s pohľadom upretým smerom, odkiaľ prišli. V tom ticho temného lesa preťalo pípanie Monikiných digitálnych hodiniek, ktoré si nastavila pred spaním.
Okamžite zbledla a vytrhla sa z Renovho zovretia, aby ten zvuk umlčala. No už bolo neskoro, Houréni to počuli a rozbehli sa ich smerom.

Ren sa na to otočil k Monike, vyzeral naštvane. Boju sa chcel za každú cenu vyhnúť a nejak ujsť do hlbín lesa, čo už teraz nebolo možné.
Schmatol Monikinu pravú ruku s hodinkami a trhol ňou k sebe, čo donútilo dievča urobiť krok k nemu. Ocitla sa v jeho tesnej blízkosti a vydesene mu hľadela do očí. Myslela si, že jej tie hodinky strhne a rozšliapne, ale namiesto toho sa k nej priklonil, a strčil do jej ruky krátky rovný meč.
"Nenechaj sa zabiť," šepol jej a s tým vystúpil spoza stromu. Tá sila, ktorú vyžaroval. Ten pohľad, bez strachu o svoj vlastný život, plný odhodlania bojovať až do konca, Moniku úplne ohúril.

Bez dychu sledovala, ako od nej odchádza do boja s obludami, ktoré nemal šancu sám poraziť. Videla, čoho sú Houréni schopní - v jej svete, i v Renových spomienkach.
Nevedela, ako toto prežijú bez moci Zeleného draka, ale dúfala, že mal Tomen pravdu a ešte sa vráti domov. Privrela na moment oči, aby potlačila úzkosť a strach, ktorý pociťovala, a následne vykročila spoza stromu.

Jej spoločník vtedy už držal svoje dve zahnuté meče v rukách a pripravene čakal, kým k nemu pribehne najväčší z Hourénov. Vyzeral priam besne! Sliny sa mu hromadili okolo obrovských úst so špicatými zubami a ziapal ako zviera. Celé jeho telo bolo pokryté rôznymi druhmi kostí zvierat, ktoré skolil. Dokonca i na hlave mal lebku so štyrmi veľkými rohmi.
Ren oblude čiahal len niekde po hruď, ale veľkosť príšery ho nezastrašila, ba naopak. Viac sa pokrčil do kolien a pevnejšie chytil rukoväte svojich zbraní.

Keď obluda pribehla k Renovi, okamžite sekla smerom k nemu so svojím širokým krátkym mečom. Ren útok vyblokoval prekrížením svojich zahnutých mečov nad hlavou a plynulým oblúkom stočil zbraň obludy k zemi. V tom mu ale u nohy šľahol bič a musel ustúpiť, čím stratil svoje výhodné postavenie nad príšerou.
Monika hľadala očami odkiaľ prišla tá rana, ale kebyže sa neozve prenikavý chichot, nenapadalo by ju pozrieť sa hore do korún stromov. Na jednom z dolných konárov totiž sedel vychudnutý Hourén s obrovským zubatým úsmevom a nalomenou ľudskou lebkou cez hlavu.
"Výborne, má so sebou ženu. To si užijeme," vyškieral sa na strome.
"Ssaa! Prestaň rozprávať a pomôž Bryssovi s tým chlapcom!" ozval sa tretí Hourén syčiacim hlasom neďaleko stromu, na ktorom sedel jeho spoločník. Tento, na rozdiel od ostatných, nemal na hlave lebku zvieraťa. Monika takto prvýkrát mohla vidieť, ako naozaj vyzerá Hourén a telom jej premkla hrôza. Jeho pokožka sa mu z tváre takmer oddeľovala a vyzerala buď poleptane, alebo akoby už prešla hnilobným procesom. Mal jasné žlté oči so zúženou zornicou ako had a nemal nos. Vyzeralo to, akoby mu ho niekto odrezal a ostala mu tam len nosná kosť. K tomu mal špicaté ostré zuby, ktoré sa mu skoro nezmestili do úst.

Monika skoro upustila meč, keď ho uvidela, ale rýchlo ho znovu pevne uchopila.
"Ja jeho pomoc nepotrebujem!" ziapol hlbokým hlasom Bryss a znovu zaútočil na Rena. Ten, jeho útok jedným mečom vyblokoval, spravil výpad dopredu a druhým mečom rezol do obludy, presne do medzery medzi jeho brnením z kostí. Bryss ustúpil s rukou na rane a začal vrčať.
Hourén, ktorý zdanlivo dával povely, ukázal hlavou Ssaaovi, aby mu šiel pomôcť. Ssaa ešte raz pozrel na Moniku a oblízol si pery, pričom jeho úškleb ostal nemenný. Potom švihol bičom tak, že sa navinul na neďaleký konár a zhupol sa vedľa Bryssa.

Monika ešte videla ako sa Ren ladne uhýba Ssaaovým útokom, ale potom sa pozrela na tretieho Houréna, ktorý si ju očami premeriaval. Pomalým krokom sa vybral priamo k nej a úplne stuhla s mečom vytaseným priamo pred seba. Vtedy si všimla zbraň, ktorú si opieral o rameno - veľká ťažká guľa s ostňami a dlhou rukoväťou. Hourén zastavil v bezpečnej vzdialenosti od jej vytaseného meča a z vrchu sa na ňu pozrel.
"Odlož to, maličká. Bola by škoda, ak by si si ublížila."
"Tebe ublížim, ak sa priblížiš," odfrkla pevne, pričom sa jej triasli nohy.
Príšeru jej slová pobavili, uškrnul sa a zavetril jej smerom: "Bude z teba skvelá Rodička, si mladá a máš široké boky."

Dievča pred ním zhrozene i znechutene otvorilo ústa a to obludu pobavilo. Miloval ľudské ženy, ktoré sa snažili brániť. Zbožňoval sledovať ako sa im tá iskra, tá energia, postupne vytráca z pohľadu, až nakoniec to vzdajú a ostane z nich len bezduchá vec na uspokojovanie. Presne takýto osud videl i pre Moniku a tešil sa na to.
Hourén položil svoju zbraň na zem, ktorá sa svojou váhou zaryla do zeme.
"Tak poď, zaútoč maličká. Ukáž, čo v tebe je."

Vtedy sa Ssaaov bič omotal okolo Renovho krku, ktorý práve vyskočil, s útokom namiereným na Bryssov krk. Ssaa ho okamžite strhol k zemi a donútil ho na kolená.
"Pozri chlapče," a potiahol bič vyššie, vďaka čomu pozrel hore. "Ako pekne si Ress hrá s tvojou krásavicou," a zachichotal sa mu do ucha.
"Zabi ho," zavelil Bryss.
"Počkaj, kam sa ponáhľaš? Chcem vidieť jeho výraz tváre, keď si jeho slečnu Ress privlastní," obrátil sa na svojho druha zo šialene vzrušeným úsmevom.

Ren lapal po dychu s pohľadom upretým dopredu. Videl, ako Monika zaútočila na Houréna, ktorý jej útok jednoducho vyblokoval a udrel ju päsťou do brucha.
"Ale no tak! Ress! Nepoškoď ju!" skríkol žalostne Ssaa.
"Veď som sa jej tvári ani nedotkol!" odpovedal Ress, ktorý na to vylomil Monikinu ruku a tá pustila meč na zem. Hourén si k nej zozadu stúpil, schmatol ju pod krkom a pritiahol k sebe. Páčilo sa mu, ako sa priečila. Ako sa snažila stiahnuť zo svojho krku jeho ruku, alebo aspoň vyslobodiť druhú, ktorú jej príšera držala za chrbtom.

Ssaa sa priklonil znovu k Renovi: "A teraz, zomrieš." Lesom sa ozval znovu jeho temný chichot a Monika na moment pozrela ich smerom. Videla ako sa Renovi podarilo spoza pásu vytiahnuť malú dýku a vrazil ju oblude z boku do krku.
Hourén okamžite pustil svoj bič a chytil si krvácajúcu ranu. Keď to Bryss uvidel, okamžite zaútočil na Rena svojím širokým mečom a Monika to už nevydržala. Vyvolala v sebe moc Zeleného draka a dupnutím nohy, zastavila Bryssov útok. Zo zeme totiž v okamihu vyleteli korene stromov, ktoré obludu spútali.

Moniku zabolela hlava a z nosa sa jej valila krv, ale keď už začala, mienila to dokončiť. Dupla ešte raz a Hourén, ktorý ju pridržiaval, bol zrazu taktiež spútaný. Keď sa vyslobodila z jeho zovretia, otočila sa k svoju protivníkovi. Tvár jej pokrývala krv, pričom jej svietili oči jasnozelenou farbou.
"Neboj sa, tváre sa ti nedotknem," povedala flegmaticky a vystrela pred seba ruku.
"Nerob to!" začula Renov strachom presýtený hlas, ale nemienila ho počúvnuť. Pomaly zatvárala svoju ruku v päsť, pričom zovretie koreňov okolo oboch Hourénov sa čoraz viac sťahovalo. Kričali od bolesti ako z nich vytláčala život, pričom ona sama ignorovala bolesť, ktorá jej šlahala do hlavy. Už ich skoro mala, keď jej náramok vypustil rýchly silný elektrický šok, ktorý jej premkol telom a ona v bezvedomí padla na zem.

Renovi chvíľu trvalo, kým spracoval, čo sa stalo. No keď začul Bryssove bolestivé vzlyky, bez uvažovania mu oddelil hlavu od tela a bežal k Monike. Predtým, ako si k nej čupol, zabil Ressa, ktorého nevládne telo držali len korene stromov.
Následne si kľakol k Monike, pričom cítil srdce niekde v hrdle. Opatrne ju otočil na chrbát a nachmatal pulz - bol slabý, ale stále žila. Potom jej nadvihol jedno z viečok, aby skontroloval farbu očí - už nesvietili mocou Zeleného draka.
Na jednej strane mu odľahlo, na druhej sa naštval ale bol i vďačný. Vzal Moniku na ruky a vtedy si všimol, že tretí Hourén zmizol. Hľadal jeho mŕtve telo, ale tak sa zdalo, že ušiel.

Ren zobral Moniku späť k bystrine, k jej veciam a položil ju na spacák. Dievča si ťažko otvorilo oči a pocítilo nehoráznu bolesť v hlave.
"Čo? Kde?" vykoktala horko ťažko, keď sa chcela neúspešne posadiť.
"Ostaň ležať. Pozbieram ti nejaké bylinky, ktoré pomáhajú pri strate krvi. Len sa nehýb, budem na blízku," a potľapkal ju po pleci.

Monike sčernelo pred očami, a keď si po chvíli znovu otvorila oči, vôbec sa nepamätala na rozhovor s Renom. Rýchlo sa posadila, keď si uvedomila, že je sama u bystriny a pocítila bolesť. Utrela si nos a uvidela na ruke krv. Najprv nechápala, myslela si, že boj s Hourénmi bol len sen, keďže sa zobudila zase v spacáku.
Nedokázala si v hlave urobiť poriadok, bola zmätená a jediná rozumná myšlienka, ktorá ju napadla, bola, že si umyje tvár u vody.
Postavila sa pridržiavac sa stromu, u ktorého predtým ležala a odtackala sa k vode. Na zem priam spadla späť a začalo jej pískať v ušiach. Keď to utrpenie pretrpela, nahla sa nad vodu a uvidela, že nielen tvár, ale aj sivý pulóver, ktorý si dala v severnom kmeni, mala od krvi.

Začala si umývať tvár a utierala si ju do rukávu, keďže už bol pulóver aj tak zničený. Veľmi jej ale tento spôsob nesedel, začal ju štvať a vyzliekla si vršok. Rukáv pulóvru namočila do vody a už to zo seba lepšie dostala. Lenže vtedy uvidela, že krv jej presiakla trochu i na tričko, čo mala pod pulóvrom a tak si ho naštvane strhla.
Cítila sa strašne slabá a bola z toho zúfalá. Ani si neuvedomovala, že sedí u bystriny už len v podprsenke, až kým sa neobjavil Ren. Ten na ňu šokovane pozrel s nejakým plodom v ruke a rýchlo sa otočil chrbtom.
"Čo robíš?" vypadlo z neho, pričom cítil ako sa červená.
"Ako to podľa teba vyzerá?" odsekla nepríjemne a pridržala si pred hruď tričko. "Všetko je od krvi, potrebujem niečo čisté," zašomrala sťažka.
Ren sa vybral k jej batohu, položil na zem ten divný plod a rýchlo z tašky vyhrabal vínovú bundu. Keď ju Monike podal, zašomrala: "Ďakujem."

Najprv ju nechal, nech sa oblečie sama a stál jej chrbtom. Ale keď sa k nej po chvíli znovu otočil a stále nebola schopná si bundu navliecť, tak jej pomohol. Bez slova ju potom vzal na ruky a preniesol späť k spacáku. Zo zeme, vedľa batohu, vzal ten divný plod a podal ho Monike, ktorej do nosu udel nezabudnuteľný pach odvaru pána Longa.
"No fuj," povedala decky a odvrátila hlavu.
"Neštvi ma a vypi to, bude ti lepšie."
Monika sa veľmi neochotne napila z odvaru, ktorý bol v plode podobnému kokosu.
"Myslela som si, že to len zle vonia. Ale toto je fakt hrozné!" a strčila mu do ruky prázdnu nádobu. Začala si otvárať ústa na všetky strany, akoby sa snažila vo vzduchu zachytiť na jazyk hocijakú inú chuť, no nešlo to.
"Vieš, že si mala šťastie? Kebyže ťa náramok od Tomena nešokuje a nestratíš vedomie, tak…" no nedokončil to a radšej pozrel do zeme.

Monika sa na neho usmiala a dotkla sa jeho brady. Ren sa preľakol a Monika si okamžite odtiahla ruku. Zdvihol k nej pohľad, ale nič nepovedala. Nevedela čo, skoro ani nevedela, čo sa naokolí deje, všetko vnímala skreslene.
"Odpočiň si, kým sa postarám o telá. Potom pôjdeme," s tým sa zdvihol a vošiel do lesa.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 creepypasta-and-mysterious creepypasta-and-mysterious | Web | 4. října 2017 v 18:47 | Reagovat

pěkný námět líbí se mi to

2 rainorchid rainorchid | Web | 4. října 2017 v 18:51 | Reagovat

[1]: Ďakujem :-)

3 kage kage | 7. října 2017 v 0:37 | Reagovat

No teda, ještě že to je poslední díl, už vážně potřebuju jít spát!

4 rainorchid rainorchid | Web | 7. října 2017 v 8:32 | Reagovat

[3]: :D  :D  :D

5 sugr sugr | E-mail | Web | 8. října 2017 v 17:46 | Reagovat

Sobota byla včera a pokračování není? O_O

6 rainorchid rainorchid | Web | 8. října 2017 v 17:52 | Reagovat

[5]: Včera a dokonca i dneska, keď som bola na blog.cz tak tu bola vypísaná "chyba serveru". Nič nefungovalo :-? Takže som si začala s porkačovaním ešte hrajkať :-D a dám ho sem cca o 19-tej ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Všetky tu uvedené texty i obrázky sú môj výtvor a vzťahujú sa na ne autorské práva.
© rainorchid