Prosím o komentáre, vám poslúžia ako "záložka" (budete vedieť čo ste posledný krát čítali) a ja budem mať spätnú väzbu. Díky :)
© rainorchid

DRAČIA PERLA - Strážkyňa Nova

16. září 2017 v 23:40 | rainorchid |  DRAČIA PERLA
Nastal moment ticha, ktorý prerušil rachot. Monika pozrela k dverám a so záujmom prešla ošetrovňou. Opatrne pootvorila dvere a v šoku hľadela na to, čo sa deje na námestí. Pár mužov totiž s vidlami obkľúčilo ženu, z ktorej sálala nekonečná krása. Monika si ani nevedela vysvetliť, prečo bola zrazu tak očarená, ale vôbec nevnímala, keď na ňu Ren skríkol: "Čo sa deje?!"
Renovi prišlo divné, že mu neodpovedá a potom cez pootvorené dvere začul krik. Ťažko sa postavil a opatrne odkrýval k dverám. Hneď ako mrkol von z dvier, rýchlo sa obrátil a strhol Moniku k sebe.
"Nepozeraj sa tam! Monika! Počuješ ma?!" triasol ňou.
------

Monika vôbec nevnímala ako jej mykal telom. Pred očami videla len tú ženu. Každá kučera, jej dlhých hnedých vlasov, sa jej vrývala do pamäte. Už bola otočená k Renovi, ale stále pred sebou videla jej pery jemné ako lupene ruží, malý špicatý nos a prekrásne veľké hnedé oči...
V tom ju ale zo zasnenia vytrhol štipľavý pach a začala odkašlávať. Pred sebou zaregistrovala Rena, ktorý držal v ruke svoju malú dýku, s odoberateľným koncom a na prstoch mu zbadala modrý prášok. Začala si panicky utierať nos a priam na neho ziapla: "Čo to robíš?! Chceš ma snáď spáliť?!" Hlavou jej totiž prebehlo to, ako tým práškom posledne pálil telá Hourénov v jej svete.
"Neboj sa," uškrnul sa víťazne, "na živých pôsobí Očistný oheň ináč."
"Aj tak to brutálne štípe! Prečo si to sakra urobil?!"
"Bola si pod kúzlom Rinki, nevedel som ťa z neho ináč dostať."
"Povedz to tak, aby som ti rozumela," odsekla podráždene, keď si utierala slzy, ktoré jej zo štipľavého prášku naskočili.
"Rinka je tamto," a ukázal rukoväťou dýky na vysokú ženu, okolo ktorej stáli nervózni chlapi s vidlami.

Kruh okolo krásky sa začal otvárať a Monika uvidela ako ku skupinke mieri Leo.
"Je to kríženec tvorov z lesa Niú. Na tých, ktorý s nimi ešte nemali to šťastie, pôsobia očarujúco. Ľudia ich nemajú v láske, lebo svojimi čarami zvykli pred niekoľkými generáciami vábiť deti do lesa. Im sa totiž nesmie dávať Očistný oheň, ktorý by ich pred nimi ochránil."
"Prečo?"
"Môže im ovplyvniť myseľ. To dieťa potom proste, nie je ako predtým," dodal smutne, akoby to už niekedy videl.

V tom Leo pristúpil k žene a Monikine srdce sa divoko rozbúšilo. Cítila ako sa bojí o bezpečnosť tej ženy, ale nevedela prečo. Bola ešte stále pod jej kúzlom?
"Čomu vďačím za návštevu Rinki?" spýtal sa Leo s núteným zdvorilým tónom.
"Určite si prišla pre naše deti!" skríkla nejaká žena vzadu.
"Nepočuješ?! Mladý pán sa ťa niečo pýtal!" odsekol jej muž s vidlami blízko jej krku.
"Špinavý kríženec od nás nemá čo chcieť!"
"Presne! Toto je naše územie! Vráť sa odkiaľ si prišla!"
Ozvalo sa pár súhlasných výkrikov, keď si Leo zdvihol ruku a všetci akoby na povel stíchli.
"Prečo si prišla?" spýtal sa znova. Bol neuveriteľne pokojný a zdvorilý, pričom v dedinčanoch to priam vrelo!
"Viem, že tu máš Zeleného draka. Chcem s ním hovoriť," odvetila sladkým hlasom žena.
"Ako sa opovažuješ dožadovať takej úcty?!" skríkla žena, ktorá stála vedľa svojho muža zvierajúc akúsi panvicu.
"Mala by si byť poctená, že môžeš byť vôbec v prítomnosti syna veliteľa Cana!" ziapol niekto ďalší.

Vo vzduchu bolo cítiť napätú atmosféru. Dedinčania boli najprv len vystrašení, ale teraz začínali byť agresívny.
"Ren, musíme niečo urobiť," šepla Monika, pričom nespúšťala oči z tej ženy. Bála sa o ňu, i keď nechcela.
"Nemiešaj sa do toho," povedal potichu Ren s rukami prekýženými na hrudi.
"Ale ona chce hovoriť so Zeleným drakom," povedala zúfalo, no ostala stáť na mieste.

Leo zase zaujal diplomatický pokojný prístup: "Čo by si potrebovala? Možno ti viem pomôcť."
Žena ho však ignorovala a začala sa obzerať po okolí. To jednému z dedinčanov nedalo a udrel do jej nohy s dlhou rukoväťou kosy. Monika v tom momente priam vybehla z ošetrovne a Ren si len žalostne vzdychol.

Dedinčania okamžite stíchli a ustúpili, aby spravili Zelenému drakovi miesto. Žena si ju so zájmom začala obzerať a Monika sa pod jej pohľadom cítila maličká. Možno to ale bolo spôsobené i tým, že od nej bola skoro o dvadsať centimetrov vyššia. Vzhľadom k tomu, že mala Monika stosedemdesiať centimetrov, tak tá Rinka bola fakt kus ženskej.

Monika v sebe vyvolala silu Zeleného draka, a keď jej oči zablysli jasnozelenou farbou, na tvári ženy sa objavil zvláštny hrejivý úsmev.
"Nazývajú ma Nova," predstavila sa jej Rinka a chcela k nej pristúpiť bližšie, ale dedinčania to nedovolili. Monika bola na jednej strane rada, na druhej, jej to trhalo srdce. Mala pocit, že ten Očistný oheň nestačil a nebola si istá, či má nad sebou plnú kontrolu.
"Ja som Monika, čo potrebuješ?"
"Ty si Zelený drak? No toto," uškrnula sa pobavene. "Myslela som si, že jeho silu má zdediť tvoj brat," a pozrela na Rena, ktorý k nim dokrivkal. "Čo sa stalo, Ren? Nestačil ti tvoj výcvik Strážcu?"
"Myslel som si, že ako Strážkyňa lesa Niú si v obraze," keď to vyslovil, viacero dedinčanov od ženy ustúpilo. "A nie, počkať! Ty už ním predsa nie si," podpichol ju Ren a Nova sa trochu napla.
"Ale to sa o chvíľu zmení. Preto som tu. Tuto tvoja nová zverenkyňa mi s tým totiž pomôže," a venovala Monike široký úsmev. "Pozri dievča, teda Monika," vyslovila jej meno so zvláštnym podtónom. "Pred niekoľkými splnmi, som prišla o moju čepeľ. Tá je neoddeliteľnou súčasťou môjho postavenia Strážkyne lesa Niú a jej stratou som prišla i o post. Myslela som si, že je naveky stratená, že mi ju vzal Ghysen," v tom niekoľko dedinčanov zbledlo. Monika vôbec nechápala, čo sa to deje, ale tie okolité reakcie ju začali riadne znervózňovať. "My Rinkovia, sme s našimi zbraňami psychicky prepojený a moja čepeľ vycítila vo svojej blízkosti silu Zeleného draka. Hneď ako som začula jej ston, vybrala som sa za ním a doviedlo ma to až sem."
"Dobre," povedala neisto Monika a priam na ňu vyvalila oči, "a čo ja s tým?"
"Kde je?" spýtala sa jej Nova netrpezlivo.
"Čo?" vypadlo z Moniky.
"No moja čepeľ!" skríkla na ňu žena a viacero dedinčanov k nej zdvihlo svoje domáce zbrane.
"A odkiaľ to mám vedieť?" zdvihla ramená Monika a Ren vstúpil do konverzácie.
"Ty si myslíš, že má tvoju zbraň?"
"Cítila som, že je v jej blízkosti! Ak ju nemá ona, tak je niekde v dedine!"
"Moment. O tom by som vedel, kebyže tu je zbraň Strážkyne," odvetil Leo.

Zrazu každý stíchol a všetky oči sa upreli na Moniku. Nebolo jej to vôbec príjemné, ale snažila sa vybaviť si, či bola v blízkosti nejakej zbrane.
"Jediné zbrane, s ktorými som bola v dnes kontakte, boli tie od stráží u Labyrintu. Neviem o ničom inom," pozrela na ňu smutne.
"Chcem vidieť tie zbrane!" otočila sa Nova k Leovi s požiadavkou.
Dedinčania z jej dožadovania neboli nadšení, ale vyzeralo to, že si začali dávať pozor na ústa a nikto sa neozval na protest. Leo jej len prikývol a s celým hlúčikom dedinčanov sa pomaly vybrali k zbrojovni.

Monika si všimla, že je Ren nejaký napätý.
"Čo sa deje?"
"Hmm? Nič," povedal zamračene. Keď si ale uvedomil, že Monika ho ešte stále premeriava pohľadom, vzdychol a vyklopil, čo mu ležalo na srdci. V Labyrinte jej totiž zatajoval pravdu a neprinieslo to nič dobré. "Znepokojuje ma ten Ghysen, ktorého spomenula."
"Prečo? Čo to je?"
"Je to vyvrhlík Rinkov, ktorého životným cieľom sa stala pomsta. Združuje sa so svojimi druhmi do malých skupín. Ide hlavne o nebezpečných zabijakov."
"A prečo ťa TERAZ trápi? Myslíš, že ide po Nove?"
"Ano. Ak si ju Ghysen vytýčil ako cieľ, tak sa jej nevzdá. Vystúpila zo svojho úkrytu a bez svojej čepele, proti nemu nemá šancu."
"Bojíš sa o ňu?" vypadlo z Moniky z nenazdajky a už to nevedela vziať späť. "Teda, zdá sa, že sa poznáte. Tak jasne, že sa o ňu bojíš. Proste, blbá otázka," snažila sa to zahovoriť a celá červená pozrela do zeme, aby to nebolo vidieť.

Ren sa uškrnul, ale neodpovedal, lebo jeho pozornosť upútal tieň, ktorý sa neďaleko nich prekradol. Monika si to tiež všimla a venovala mu pohľad plný obáv.
"Choď upozorniť Novu, hneď som tam," povedal Ren a okamžite sa vybral do ošetrovne pre svoje zbrane. Monika len prikývla a rozbehla sa smerom, ktorým videla ísť dedinčanov.
Bežala k hlavnému domu, kde zahla doľava za malý domček, za ktorým bola zbrojovňa.
"Nova!" skríkla Monika cez dav, ale žena sa už obozretne obzerala po okolí. Keď začula Monikin hlas, spokojne sa usmiala a len šepla: "Už je neskoro."

To, čo po tom Monika uvidela, ju zachvátilo hrôzou. Za Novou sa objavil tieň, priamo v hlúčiku dedinčanov, ktorý ju obklopovali a prepichol jej hrdlo niečím dlhým, a tenkým ako ihla. Dedinčania začali kričať a utekali všetkými smermi.
Tieň, s ľudskými obrysmi sa v tom pozrel priamo na Moniku, ktorá ostala prikovaná stáť na mieste. Mihnutím oka sa objavil priamo pred ňou a Novine telo v tom padlo na zem.
Ghysen krútil hlavou, bez čŕt tváre a skúmal dievča, ktoré stálo pred ním. Monika v tom niečo začula, bolo to ako zvuk z pokazeného rádia - strašný šrapot! No nezakryla si uši, naopak, započúvala sa do toho zvuku a zdalo sa jej, že jej niečo hovorí.
V tom momente do tela tvora vletela dýka namočená do prášku s očistným ohňom a tvor vzbĺkol modrým plameňom. Rýchlo schmatol rukoväť dýky a keď ju vytiahol, plamene vyhasli. Zlostne sa otočil k Renovi a Monika v hlave skríkla: Nie!
Tvor sa k nej otočil, hodil nôž na zem a zmizol.

Ren prikrivkal k Monike.
"Si v poriadku?" spýtal sa, pričom jej položil ruky na plecia.
"Ja ano, ale Nova..." a ukázala hlavou na mŕtvu ženu na zemi. Ren k nej smutne podišiel, čupol si a privrel jej oči. Vyzeralo to, že zamrmlal nejakú modlitbu a potom pozrel na Lea, ktorý k nim pribehol.
"Kde si bol?"
"Dedinčania ma strhli so sebou, keď sa objavil Ghysen. Ja, je mi to ľúto."
Ren neukázal žiadnu emóciu, len pozrel do zbrojovne.
"Našla, čo hľadala?" spýtal sa stroho.
"Nie, jej čepeľ tu nie je. Hovoril som to."

Monika opatrne podišla k Renovi, lebo ostal civieť na zbrojovňu.
"Ren?" oslovila ho s obavami.
On sa na to pozrel na telo ženy, u ktorej kľačal a ťažko sa postavil.
"Pôjdeme, zober si veci," povedal Monike a vybral sa smerom do ošetrovne.
"Ostaňte. Ten Ghysen ešte môže byť na okolí, tuto to bude bezpečnejšie."
"A pre koho? Pre vás, alebo pre nás?" odsekol Ren, pričom mu venoval opovrhujúci výraz. "Buď aspoň trochu užitočný a pošli posla so správou o jej smrti do lesa Niú. A dovtedy, kým si pre jej telo druhovia neprídu, postav k nemu stráže," a bez ďalšieho slova odišiel.
Monika cítila Leov bezradný pohľad na svojom chrbte a pozrela na neho.
"Chcel som ostať bojovať," šepol, "schmatli ma dvaja chlapi pod pazuchou. Ja, je mi to ľúto." Očami hľadal u Moniky oporu, ale tá len letmo pozrela na telo mŕtvej ženy na zemi a vybrala sa do hlavného domu pre svoje veci.

Do hlavy sa jej zaryl Novin pohľad. Ležala tam tak pokojne, akoby len zaspala. Dokonca na jej krku bola len jedna malá ranka… Ale vedela, že je mŕtva, videla ako ju zabil ten tieň… Nemal oči a predsa hľadel na ňu. Niečo jej hovoril... A keď zavelila v myšlienkach, aby nezaútočil na Rena? Bola to len náhoda, že zastavil alebo ju počúvol? Mala by o tom povedať Renovi? Nie. Nebude ho zaťažovať svojimi domienkami. Stratil niekoho koho poznal, možno niekoho blízkeho. A napriek tomu, že neukázal žiadnu emóciu, mala pocit, že ho to riadne vzalo.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 LM LM | E-mail | Web | 17. září 2017 v 0:19 | Reagovat

Prišla som ako hodinky :D :D
Nuž časť sa mi páčila. Rinka je veľmi pekné označenie pre bytosť a zaujala si ma Ghysenom, som zvedavá čo je zač :)
Občas som však mala problém vysomáriť sa zo skladby viet. Najviac som sa sekla tu:
"Ren?" On sa na to pozrel na telo ženy, u ktorej kľačal a ťažko sa postavil.

2 rainorchid rainorchid | Web | 17. září 2017 v 0:37 | Reagovat

[1]: Ó, super, že si prišla čítať hneď :D to ma teši ;-)
Ináč som rada, že sa ti časť páči. Pôvodne som mala vymyslenú len jednu rasu a jej vraha, ale potom som si povedala - však prečo nie, budú dve! :D
A tie skladby viet - ano aj ja som si to všimla, že som trochu mimo :D celý týždeň som sa nezastavila (vybavovačky, práca, párty) proste je to poznať. Ale potom to trochu preštilizujem, keď bude čas. ;-)

3 LM LM | E-mail | Web | 17. září 2017 v 0:41 | Reagovat

[2]:Joj to poznám, aj ja som teraz mimo :) To sa spraví a bude to super ;)

4 Ami Ami | E-mail | Web | Pondělí v 21:18 | Reagovat

Muhehe! Moje diabolské plány sa naplnili a ja som tu mala zopár častí na čítanie! 😈 Ale teraz musím zas čakať na pokračovanieeee!
Chudák Ren, Nova nemala zomrieť. :c

5 rainorchid rainorchid | Web | Pondělí v 21:37 | Reagovat

[4]: Jej smrť je kľúcová pre ďalší vývoj príbehu. :-x

6 sugr sugr | E-mail | Web | Včera v 12:42 | Reagovat

Jéje, já až dnes? Promiň, čas není nejen na Blog.cz. :-(
Ten příběh by byl príma nápad na film. ;-)

7 rainorchid rainorchid | Web | Včera v 13:17 | Reagovat

[6]: Díky :D súhlasím - ja si ho totiž ako film predstavujem, keď ho píšem. :D

8 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | Dnes v 11:22 | Reagovat

Po dlhom čase som bola schopná prečítať pokračko a už vidím, že je tu aj dalšia časť, takže mám, čo dobiehať :D
Velmi sa mi to páčilo, nesmierne som zvedavá, že ako sa to vyvinie.
A inak súhlasím so @7. Ja si tiež najnovší príbeh predstavujem ako film, ked píšem :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Všetky tu uvedené texty i obrázky sú môj výtvor a vzťahujú sa na ne autorské práva.
© rainorchid