Prosím o komentáre, vám poslúžia ako "záložka" (budete vedieť čo ste posledný krát čítali) a ja budem mať spätnú väzbu. Díky :)
© rainorchid

DRAČIA PERLA - Mesiace nočnej oblohy

6. září 2017 v 19:00 | rainorchid |  DRAČIA PERLA
Moniku Leove slová prekvapili: Ren je nejakým spôsobom spojený s osudom všetkých štyroch drakov? Pochopila by som, kebyže je spojený s osudom Zeleného draka, toho moc má predsa prináležať jeho bratovi,… ale so všetkými?!
Cítila ako ju začala zožierať zvedavosť a mala chuť ten zvitok vytrhnúť Leovi z rúk. Ten na ňu hľadel skúmavým pohľadom a vedel, že ju má v hrsti.

V tom sa ale Monikin výraz zmenil a urobila krok vzad.
"Hmm, som hladná," povedala zamyslene a Leo skoro odpadol.
"Čože?! Ty nie si zvedavá o čo ide?! Máš v sebe silu Zeleného draka a môžeš si prečítať aspoň tú časť jeho osudu!" kňučal Leo.
"Mal by si ten zvitok ukázať Renovi. Ako hovoríš, je to jeho osud, jeho vec. K tomu nie som ani právoplatný dedič moci Zeleného draka, nemala by som si do týchto vecí vôbec strkať nos," usmiala sa na neho nevinne.
"Lenže osud Zeleného draka sa týka nás všetkých. Ovplyvní to život východných kmeňov, i mojich ľudí. Potrebujem vedieť, na čo sa pripraviť," naliehal na ňu ale Monika nepovolila, len sa obzrela po miestnosti s rukami za chrbtom.
"Ak by si mal jeho osud poznať, našiel by si odpoveď vo zvitkoch, ktoré dokážeš prečítať. Tento ale nebol určený pre tvoje oči," a pozrela na neho s prenikavým pohľadom. Lea jej odpoveď dorazila. Myslel si, že dostane odpovede, ktoré tak dlho hľadal. Že konečne dá otcovi, to čo chce…
Mladík si skľúčene vzdychol, zvinul zvitok a zmätene sa usmial na dievča pred sebou. Bol si tak istý, že ju má v hrsti...
"Takže, hovoríš, že si hladná?"
"Ano," prikývla a Leo jej naznačil nech vidu z izby.

Keď tak urobili, zamkol svoje klenoty a odviedol ju do jedálne. Tam si mala sadnúť a počkať na to, kým jej niečo prinesie. Monika sa ocitla sama u veľkého jedálneho stola, ale nemyslela na jedlo.
Hlavou jej vŕtal Ren a ten zvitok. Áno, bola zvedavá na to, čo v ňom je, ale na druhú stranu sa nechcela miešať do tunajšej politiky. Leo by od nej totiž určite požadoval odpovede a keďže sú s Renovým kmeňom na nože, tak by mohla spôsobiť ďalší konflikt.

Leo sa po chvíli vrátil s väčšiu misku so zvláštnym jedlom. Vyzeralo to ako kusy mäsa v zelenej šťave s riasami. Nevyzeralo to vôbec dobre, ale snažila sa svoj výraz znechutenia držať na minime.
"Ďakujem," nahodila falošný úsmev a vzala do ruky paličky na jedenie. "Ináč, s Renom sa poznáte i osobne?" skúsila nahodiť tému, aby na ňu len nečumel pri jedení. Nebola si totiž istá, že zvládne udržať svoj pokerface, ak by jej to nechutilo.
"S ním ani nie. Ale keď som bol vyslaný do kmeňa Zeleného draka, tak som sa spriatelil s jeho bratom, Kaiom. Ren sa od nás držal vždy ďalej… Kai vtipkoval, že už pred rokmi zabudol rozprávať a preto sa nás stráni," pousmial sa Leo, a Monika ochutnala jedlo. Nebolo veľmi dobré.
"Kedy si tam bol?"
"Už dávnejšie, odvtedy mohlo ubehnúť už sedem splnov."

Monika si mierne prižmúrila oči: "Počkaj, ako tie splny počítate, keď sa vaše štyri mesiace riadia podľa vôle rodu Bai?"
"V skutočnosti máme na oblohe päť mesiacov," usmial sa Leo. "Ešte si ich nevidela?"
"Päť?! No tak to som asi slepá," usmiala sa a donútila si vložiť do úst ďalšie sústo.
"Tie štyri, čo si videla na zvitkoch, sú riadené rodom Bai. Hovorí sa o nich ako o očiach Samen a Gomen. Samen je pramatka a Gomen praotec rodu Bai, ktorý sa objavili v tomto svete po prvých konfliktoch medzi štyrmi drakmi. Mali dohliadnuť na rovnováhu v našom svete a preto sa ich oči na nás neustále upierajú."
"Je to pravdivý príbeh?" spýtala sa trochu nesvoja Monika, lebo myšlienka, že ju z oblohy niekto sleduje, celkom desila.
"Neviem, ale väčšinu nocí sú dva mesiace vedľa seba na jednej strane a dva na druhej strane oblohy, presne ako oči," usmial sa šibalsky Leo. "No a piaty mesiac je vyššie. Podľa jeho štyroch fáz - spln, kosa, temno a luk - počítame plynutie času. Kým prejde jedna takáto fáza, tak ubehne približne sto dvadsať dní."

Monika začala počítať, že teda akú dobu predstavovalo u nich sedem splnov a vyšlo jej niečo vyše dvoch rokov.
"Počítate u vás, koľko máte rokov?"
"Čo sú roky?"
Najprv otvorila ústa, že mu to vysvetlí, ale rýchlo si to rozmyslela. Nechcela sa zapliesť do debát o tom, že Zem je guľatá, či ako sa točí,… takže to skúsila preformulovať.
"Hmm,... počítate si, koľko splnov žijete?"
"Ano," povedal po chvíli váhania. "Ale je to väčšinou len orientačne."
"A koľko splnov si prežil ty?" spýtala sa ho teda s neskrytým záujmom.
"Sedemdesiat deväť," odvetil po chvíli a Monika sťažka vzdychla. Podoprela si hlavu a prstami si písala fiktívne čísla na stôl, aby to spočítala. Trvalo jej to dosť dlho bez kalkulačky, ale nakoniec jej vyšlo číslo.
"Tak v mojom svete by si mal dvadsať šesť rokov!" skríkla víťazne a cítila ako sa jej parí z hlavy. "Roky sú to, čo mi používame na počítanie veku," dodala, keď uvidela Leov zmätený výraz tváre.
"Á," zatiahol zamyslene mladík oproti nej. "A koľko splnov by si mala ty v našom svete?"

Leo videl ako Monikin víťazný úsmev pohasol a rýchlo ju chcel zastaviť pred počítaním.
"Ak je to také komplikované prepočítať, tak na tom nezáleží."
"Nie, ja to dám, žiadny problém," a odmlčala sa na dlhú chvíľu.
Tak toto je hanba, som druháčka na vysokej škole a nie som skoro vôbec schopná počítať bez kalkulačky! Hlavne to delenie ma zabije! chodilo jej po hlave.
"Okolo šesťdesiat štyri," povedala zamračene, lebo si nebola úplne istá, ale už sa jej to nechcelo prepočítavať. Radšej si napchala do úst ďalšie sústo a pomaly prežúvala. Uvažovala, že na čo ešte by sa spýtala, ale Leov prenikavý pohľad ju trochu znervózňoval a radšej vstala od stola.
"Asi sa pôjdem pozrieť na Rena," odvetila stroho, mierne sa uklonila, aby nebola drzá a odišla z jedálne.

Vyšla z hlavnej budovy a namierila si to do ošetrovne aj s tým divným jedlom v jednej ruke. Pozrela na hodinky, ktoré ukazovali 16:42, čo vysvetľovalo, že slnko začalo pomaly zapadať. Keď vošla do ošetrovne, jej oči si museli zvyknúť na prítmie, ale keďže vedela kade má ísť, okamžite vykročila.
Podišla k úplne poslednému lôžku a sadla si k Renovi tak, že sa chrbtom oprela o stenu ošetrovne. Vložila si do úst ďalšie sústo jedla a hľadela na svojho spoločníka. Zdalo sa jej, že vyzerá trochu lepšie. Jeho spánok bol pokojný a už z neho netiekol pot, no stále bol dosť bledý.

Po chvíli sa zamrvil a pozrel na Moniku.
"Ahoj," povedala s plnými ústami a Ren sa so zdvihnutým obočím posadil.
"Čo to máš?" ukázal na misku v jej ruke.
"No to neviem," pozrela na jedlo nešťastne, "ale nie je to veľmi dobré."
"Prečo si im nepovedala, aby ti dali niečo iné?" a naznačil jej aby mu dala misku.
"Nechcela som ich uraziť. Veď ma ubytovali, pripravili i kúpeľ a aj o teba sa postarali."
Ren si na to dal do úst jedno sústo a Monika mu hneď vytrhla misku z ruky: "Hej! Nedovolila som ti, aby si mi to zjedol."
"Veď ty to nechceš," mrmlal Ren s plnými ústami.
"Ale nič iné nemám," odvetila urazene.
"Ak mi to dáš, uvarím ti na večeru niečo lepšie."
Moniku jeho návrh prekvapil, ale súhlasila: "Dobre," a podala mu misku.
Ren sa s chuťou pustil do jedla a Monika len neveriacky krútila očami: "Ako ti to môže tak veľmi chutiť?"
"Veď som zjedol aj to, čo si mi varila ty," zamrmlal popod nos, ale Monika to počula a udrela ho jemne päsťou do ramena.
"Hej! Nič som nepripálila, keď si u nás býval. Mohol si to mať o dosť horšie!" bránila sa s úsmevom, lebo konečne vyzeral, že je vo svojej koži.

Chvíľu ho sledovala ako je, potom sa na neho so záujmom zadívala.
"Ren? Koľko splnov si prežil?"
Ren na ňu zdvihol šokovaný pohľad, pričom s plnými ústami vyzeral veľmi komicky.
"Prečo?"
"Len som sa rozprávala s Leom a vysvetľoval mi, že ako meriate čas. Tak keď to už viem, chcela som zistiť, koľko máš rokov."
"Mám dvadsať sedem rokov," odvetil nezaujato a pokračoval v jedení.
"Čože? Odkiaľ to vieš?"
"Lucia sa ma na vek pýtala, skoro ako na prvú vec, po tej kliatbe. Potom som ho s ňou riešil ešte raz, keď..." a na chvíľu sa odmlčal, potom pokračoval trochu tichšie, "...keď som šiel von s Kamilou."
"Aha," odsekla Monika. Bola na jeho vek už istý čas zvedavá a Lucia ho celý čas vedela! Mierne ju to naštvalo, že jej túto informáciu nezdelila.
"O čom si sa ešte rozprávala s LEOM?" snažil sa spýtať akoby, len tak mimochodom. Ale Leove meno vyslovil tak zvláštne ironicky, že Monika hneď vedela, ako veľmi túži po odpovedi. Najprv ju to pobavilo, ale potom začala uvažovať nad tým, či mu má povedať o zvitku.
"Urobil ti niečo?" pozrel na ňu kútikom oka, keď dlho neodpovedala.
"Nie, ja len… Ukázal mi zvitok, na ktorom je podľa neho tvoj osud spätý s osudom štyroch drakov."

Ren sa na to s chuťou rozosmial a Monika z toho bola úplne zmätená.
"A videla si ten zvitok?" spýtal sa pobavene.
"No, nechcela som sa naň pozrieť, lebo hocičo je na ňom napísané, tak sa to netýka mňa, ale teba."
"Ten zvitok je prázdny," povedal pobavene Ren a Monika sa zamračila.
"Je prázdny pre obyčajných smrteľníkov. Ale dračí potomkovia v ňom vidia svoj osud a ty si s ním spätý... Moment, odkiaľ to vieš?"
"Lebo mi ten zvitok ukazoval, keď bol u nás v dedine. Uveril nejakému kupcovi, že ho našiel v severných horách a zaplatil mu za to peknú sumu."
"Počkaj, ty si myslíš, že je falošný?"
"Samozrejme. Rod Bai nespisuje svoje veštby. Existujú mimo čas a priestor, nezaoberajú sa maličkosťami ako zvitky."
Monika bola v šoku: "Ale ja som z toho kotúča niečo cítila, zvláštnu silu," mrmlala skôr pre seba ale Ren pokračoval.
"Pýtal som sa Lea na to, ako vyzeral kupec, od ktorého zvitok získal. Podľa jeho opisu viem o koho šlo. Loky je veľmi prešibaný. Vždy dá svojim zákazníkom čo chcú. Pred nejakou väčšou akciou svoju obeť sleduje a dá si záležať na tom, aby čo predá malo dojem pravosti."

Monika trochu poľutovala Lea. Tak veľmi verí v sile toho zvitku...
"A prečo si mu nepovedal, že je falošný?"
"Ja som mu to hovoril, nechcel ma počúvať. A potom mi Kai zakázal sa k nemu približovať, lebo som nebol veľmi zdvorilý, keď som mu to hovoril," povedal a položil prázdnu misku vedľa seba na zem. "Aj tak, kebyže je zvitok pravý, už by preň dávno niektorý z dračích potomkov nechal poslať a dedinu by zrovnali so zemou. Vládkyňa moci Ohnivého draka má teraz veľmi silnú čarodejnicu po boku, o pravom zvitku by vedela ako prvá."
Iris, dedička moci Ohnivého draka. O nej mi Ren už hovoril. To ona uvrhla na Luciu tú kliatbu a presvedčila Hourénov, aby s ňou spolupracovali, prebehlo Monike hlavou.
"Ako to, že ostatní dediči mocí drakov nerobia problémy?" šepla Monika. "Nieže by som to chcela," povedala rýchlo, keď uvidela Renov pohľad, "len tomu nerozumiem. Ešte si mi o nich nič nepovedal."
"U ostatných dračích potomkoch ešte neprebehla ceremónia predania moci a starí vládcovia rešpektujú staré zvyklosti. Ale tento pokoj zo strany Ľadového draka sa môže čoskoro zmeniť. Nový následník už na trón čaká dlho a je o to nebezpečnejší. Našťastie Svetelný drak ešte svoju moc niekoľko splnov nebude predávať."
"A títo dračí potomkovia ovládajú moc, podľa ich názvu?"
Ren prikývol.
"A čo si mám predstaviť pod označením SVETELNÝ?
"Blesky," odvetil stroho.
"Aha. Takže existuje drak bleskov, ohňa a ľadu… Ale prečo sa potom Zelený drak, volá ZELENÝ?" nechápala Monika a Ren len zdvihol ramená, že netuší.
"Neviem, toto by si sa mala spýtať Lea. Ten študoval históriu Zeleného draka viac než ktokoľvek iný."

Monika začala súhlasne prikyvovať, že si to určite ešte zistí.
"A my sme teraz na východe, na území Zeleného draka, však?"
"Ano. Sme ale dosť blízko lesa Niú, ktorý delí horné tri územia dračích potomkov. Na severe sú hory Svetelného draka a na západe kráľovstvo Ohnivého draka."
"Aha. A územie Hourénov je kde?"
"To je pod lesom Niú, medzi územím Ohnivého a Zeleného draka. Končí sa neobývanou pustatinou, ktorá delí tieto územia od snehovej šíravy Ľadového draka."
Monika mala konečne predstavu o tom, ako je svet, v ktorom momentálne je, usporiadaný. Keď bola v Prahe, tak riešila buď výcvik alebo školu. Nebol čas ešte na zemepis ďalšieho sveta.
"Vieš sa do večera pozbierať? Aby sme mohli vyraziť?" opýtal sa Ren so záujmom.
"Ty už chceš odísť? Veď si ranený," odvetila prekvapene. Ren si na to odkryl nohu a Monike priam vypadli oči od údivu - jeho rana bola takmer úplne zacelená.
"Ako je toto možné? Je to preto, lebo si z línie Zeleného draka?"
"Ano. Jeho krv koluje v mojom tele, preto som schopný sa tak rýchlo liečiť."
"To máš dobré," závidela trochu Monika a Ren sa uškrnul.

Nastal moment ticha, ktorý prerušil rachot. Monika pozrela k dverám a so záujmom prešla ošetrovňou. Opatrne pootvorila dvere a v šoku hľadeľa na to, čo sa deje na námestí. Pár mužov totiž s vidlami obkľúčilo ženu, s ktorej sálala nekonečná krása. Monika si ani nevedela vysvetliť, prečo bola zrazu tak očarená, ale vôbec nevnímala, keď na ňu Ren skríkol: "Čo sa deje?!"
Renovi prišlo divné, že mu neodpovedá a potom cez pootvorené dvere začul krik. Ťažko sa postavil a opatrne odkrýval k dverám. Hneď ako mrkol von z dvier, rýchlo sa obrátil a strhol Moniku k sebe.
"Nepozeraj sa tam! Monika! Počuješ ma?!" triasol ňou.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 LM LM | E-mail | Web | 7. září 2017 v 16:23 | Reagovat

Výborná časť, vidno ako sa ti príbeh krásne vyvíja a ja a teším na ďalšiu časť. Páči sa mi ako máš celú tú záležitosť so svetom zeleného draka premyslenú. Aj tie legendy a počítanie splnov mesiaca namiesto rokov. Proste paráda ;)

2 dinosaurss dinosaurss | Web | 7. září 2017 v 17:44 | Reagovat

To zase skončilo napínavě!! Opravdu skvělá a promyšlená část. Muselo to dát jistě hodně práce, těším se na pokračování!! 8-)  :-)

3 rainorchid rainorchid | Web | 7. září 2017 v 18:12 | Reagovat

[1]: Teši ma, že sa ti to páči. Akurát mi trvalo, kým som to celé premyslela, preto sa vysvetlenia objavili až v tejto kapitole. 8-)

[2]: No asi najťažšie bolo vymyslieť ako zavrhnúť moj pôvodný nápad so zvitkom :D Lebo ano, mal byť pravý, ale potom som si povedala, že nechcem prezradzovať Renovu budúcnosť tak "lacno". Takže teraz som tam vymyslela niečo úplne iné a som rada, že i mňa dokáže prekvapiť moja hlava - o to viac ma totiž písanie baví. :-D

4 LM LM | E-mail | Web | 7. září 2017 v 18:17 | Reagovat

[3]:Bez prekvapení, by to nebolo ono :)

5 Dulce Nika Dulce Nika | Web | 9. září 2017 v 13:20 | Reagovat

pekne napísané :-)

6 ┼Eleanore Samanthe Lune┼	| ┼Eleanore Samanthe Lune┼ | | Web | 9. září 2017 v 17:48 | Reagovat

boží ;-)

7 rainorchid rainorchid | Web | 9. září 2017 v 17:56 | Reagovat

[6]: Díky. Pozerám, že si sa na príbeh nejak vrhla :D

8 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 10. září 2017 v 17:01 | Reagovat

V prvom rade ma moc potešilo to, ako sa Monika zachovala k Leo a zvitku. Bolo to od nej pekné. A! Sayka vedela, že Leo nie je milý! Vôbec! Vôbec! Som rada, že sa nič nedozvedel, tak mu treba!
Reník ♥ Uplne ma dostalo to, ako odpovedal Monči na to, koľko má rokov. Aspon chúda nemusela počítať.
veľmi sa mi páči, ako si to vymyslela so splnmi, zvitkami a všetkým okolo toho.
:O Som zvedavá, čo to na konci malo znamenať, ako?!

Btw, tretí riadok od konca máš preklep v slove -ťažko- a tuším o riadok nižšie by malo byť -k dverám-

9 rainorchid rainorchid | Web | 10. září 2017 v 18:57 | Reagovat

[8]: Trochu som sa bála, že sa naštveš kvôli tomu zvitku - lebo takto sa neodhalila Renova budúcnosť. :-P
Ale veľmi ma teší, že sa ti kapitolka páčila - vymyslieť ako to všetko bude v tom druhom svete fungovať je drina! 8-)
(A díky za opravy ;-) )

10 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 11. září 2017 v 7:27 | Reagovat

[9]: Ee, ja verím, že je per Reníka pripravené niečo špeciálne a na to si rada počkám :d

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Všetky tu uvedené texty i obrázky sú môj výtvor a vzťahujú sa na ne autorské práva.
© rainorchid