Prosím o komentáre, vám poslúžia ako "záložka" (budete vedieť čo ste posledný krát čítali) a ja budem mať spätnú väzbu. Díky :)
© rainorchid

DRAČIA PERLA - V severnom kmeni

19. srpna 2017 v 21:45 | rainorchid |  DRAČIA PERLA
V tom sa obraz pred ich očami rozplynul a Monika tam ostala stáť s pootvorenými ústami. Ešte stále cítila ako jej telom prechádza Renova bolesť... Nemohol mať viac ako osem rokov a prežil takúto hrôzu...
"Stačilo ti to ako dôkaz?" otočila sa po chvíli k Sainovi. Na jednu stranu vyzeral spokojne, nasýtene, na druhú mal sklamanie v očiach, lebo vedel, že takto Rena bude musieť pustiť. Bez slova teda mávol rukou a ocitli sa znovu v jeho komnate, kde pustil Monikino zápästie. V tom sa stena okolo Renovho tela akoby začala rozpúšťať a po chvíli tvrdo dopadol tvárou na zem.

Monika si k nemu okamžite čupla, odopla mu zbrane z chrbta a otočila ho. Vyzeral veľmi zle, bol strašne studený a bledý. Monika mu pozrela na ranenú nohu, ktorá mu stále pomaly krvácala. Unavene si vzdychla a sústredila sa na to, aby ho uzdravila, ale nevládala. Pozrela na digitálne hodinky, ktoré ukazovali 4:35. Chytila sa za hlavu a snažila sa niečo vymyslieť, ale bolo to ťažké.
"Potrebujem ho čo najrýchlejšie dostať do severného kmeňa... stratil veľa krvi..." mrmrala skôr pre seba, ale Sain ju počul a starostlivo si k nej čupol.
"Najrýchlejšie to bude na Baltazarovom chrbte. Unesie vás oboch a vyvedie z labyrintu rýchlejšie než sa nazdáš. Neboj sa, on cestu pozná," usmial sa na ňu a letmo pozrel na bojovníka. Prišlo mu zvláštne, že sa pozerá na dospelého muža zo svojej vidiny... Väčšinou svoje obete nezvykol púšťať, ale predsa mu to teraz nebolo ľúto. Síce by sa ešte rád nakŕmil, ale mal taký pocit, že na Rena čakajú - šťavnaté - veci a potrebuje ho len nechať dozrieť.

Monika sa na Saina vďačne usmiala a jej pohľad zrazu zastal niekde za ním, v tmavom rohu. Pomaly sa postavila a po chvíli si uvedomila, že vidí svoj batoh. Okamžite sa naň vrhla a vyhrabala z neho lekárničku. Síce Rena nebola schopná vyliečiť, ale chcela mu aspoň zastaviť krvácanie.
Podišla k svojmu ranenému spoločníkovi a položila krabičku na zem. Vytiahla malú fľašku dezinfekcie a skúsila s ňu vyčistiť ranu. Síce to nemalo veľkú cenu, lebo bol celý od blata, ale tak aspoň trochu. Následne otvorila zubami obal s čistým obväzom a pevne mu zaviazala nohu.

Sain medzitým vysvetlil Baltazarovi, čo od neho chce, a keď bol Ren pripravený na prevoz, tak ho s Monikou dali na psa. Ležal tam prehodený cez Baltazara ako vrece zemiakov, čo Sainovi prišlo komické, ale keď ho Monika spražila pohľadom, prestal sa vyškierať.
Bez debaty si zabalila do batohu lekárničku a nejak tam napchala i Renove zbrane, potom si ho dala na chrbát. Následne si sadla na Baltazara, za Rena a udivene pohladkala tvora po hlave. Síce bol tvorený z bahna, ale teraz z neho nekvapkalo a na dotyk bol ako normálny pes.
"Dovedie vás až k východu, ale daj mi naňho pozor, na svetlo nemôže."
"Prečo?" spýtala sa ho prekvapene.
"Tak sme z bahna, na slnku by sme skameneli. Taký už je nás osud," a smutne pozrel na svojho kamaráta.
"Dám na neho pozor, ďakujem," venovala mu úsmev a mávla na rozlúčku. Baltazar v tom, akoby na povel, vybehol z komnaty.

Hnal sa chodbami labyrintu neuveriteľnou rýchlosťou, akoby vôbec nepociťoval záťaž na chrbte. Monika jednou rukou pridržiavala Rena a druhou sa snažila svietiť baterkou pred seba, ale nevyzeralo to, akoby to Baltazar potreboval. Takže po istej dobe sa radšej už len držala jeho srsti, pričom baterku nechala hompáľať na zápästí.

Mala pocit, že je v sne. Ich cesta bola neuveriteľne plynulá, akoby ani nesedela na chrbte obrovského zvieraťa. Zamerala pohľad na hojdajúce sa svetlo baterky a pripomenulo jej to žiarovku v pivnici pána Longa... deň, keď uniesli Luciu a stretla Rena. Nikdy ho predtým nevidela a predsa, to ako sa s ňou okamžite začal drzo baviť - vedela, že to kvôli bratovi, ale až teraz to naozaj pochopila. Teraz, keď s ním akoby prežila jednu z jeho najhorších spomienok, začala rozumieť tomu, kým naozaj je.

Vnorená do prúdu svojich myšlienok jej čas rýchlo ubehol a zrazu sa ocitli na chodbe, na konci ktorej uvidela svetlo. Tak veľmi jej odľahlo, až skoro spadla z Baltazara. Pes si to všimol a výrazne spomalil, až napokon už len pomaly kráčal. Monika ho pohladila po hlave a pred tým, než došli k miestu, kde vnikali lúče slnka, zavelila: "Stoj."
Pomaly skĺzla z jeho chrbta a schmatla Rena za koženú vestu. Podarilo sa jej ho až veľmi ľahko stiahnuť a skoro jej padol na zem, ale stihla ho priraziť k stene.
"Ren," začala ho mierne fackať, pričom jej začal kĺzať na zem. V tom sa k nim otočil Baltazar a hlavou pritisol Rena k stene, aby nespadol.
"Ďakujem," usmiala sa na neho Monika a ďalej fackala Rena, pričom zvýšila hlas.
"Ren!" Ten si po chvíli zmätene pootvoril oči a Monika ho podoprela. "Poď, už sme skoro vonku, ešte pár krkov, to zvládneš..." Ren ju veľmi ťažko vnímal, ale pocítila, že sa snažil stáť na vlastných. Kývla teda na Baltazara, nech ho pustí a riadne ho podoprela.
"Ďakujem Baltazar, ja to už zvládnem," a venovala psovi vľúdny úsmev. Zdalo sa jej, že sa jej tvor mierne uklonil, a potom sa stratil v temnom labyrinte.

Monika si sťažka vydýchla. Zmáhala ju únava, k tomu mala na chrbte svoj batoh s Renovými ťažkými zbraňami a podopierala i jeho. No neďaleké svetlo na konci tunela jej dodalo silu a vybrali sa k východu. Ren bral nohy ako opitý, skoro nebol pri vedomí, ale aspoň sa dal nejak ťahať.

Keď vyšli z labyrintu, Monike do očí udrelo prenikavé svetlo a musela sa zastaviť aby si naň zvykla.
"Okamžite zastavte!" kričali na nich dva mužské hlasy, ale nevidela ich, ešte stále bola oslepená tým svetlom.
"Ako ste sa sem dostali?!" pýtal sa panicky jeden z nich. "Okamžite si kľaknite a dajte si ruky za hlavu!"
"Čo si ho nepočula?!" ozval sa druhý hlas a Monika pocítila ako jej chlap udrel niečím zozadu do nohy, na čo spadla na kolená aj s Renom. Ten sa jej zároveň nejak vyšmykol a padol na bok.
"Ruky za hlavu!" skríkol muž za ňou a niečím do nej drgol.
"Na toto fakt nemám náladu," precedila skrz zuby naštvane, ale poslúchla a opatrne si položila ruky zozadu na krk. Po tom v diaľke začula ďalšie hlasy a obraz pred jej očami sa pomaly začal zaostrovať.

Uvidela ako k nim bežia nejaký dedinčania, ale väčšina zastavila v bezpečnej vzdialenosti, až na jedného muža. Nevyzeral oveľa staršie ako Monika, ale vyžarovala z neho zvláštna zrelosť a múdrosť. Mladík mal krátke čierne vlasy, tmavšiu pokožku a na sebe mal voľnú zelenú tuniku a hnedé nohavice. Nebol nijak extra zvláštny, ale predsa, keď k Monike pristúpil, pocítila silu ako ešte nikdy. Čupol si k nej a skúmavo na ňu pozrel tmavohnedými očami.
"Kto si?" opýtal sa a rukou naznačil strážiam s oštepmi, aby mierne ustúpili. Tí síce trochu zaváhali, ale potom poslúchli.

Monika namiesto odpovede v sebe vyvolala moc Zeleného draka a jej oči nabrali prenikavú jasnozelenú farbu. Mladíka to prekvapilo, pohotovo vstal a podal jej ruku, aby jej pomohol vstať.
"Vítam ťa v severnom kmeni, Zelený drak."

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 LM LM | E-mail | Web | 19. srpna 2017 v 22:44 | Reagovat

Teším, teším, pekne sa to vyvrbilo a som zvedavá, čo je ten mladík zač :)
Navyše som sa zamilovala do Baltazara. Zbožňujem chlpaté potvory :D

2 moje-farby moje-farby | 19. srpna 2017 v 22:54 | Reagovat

[1]: :D Ano, Baltazar sa mi nejak podaril, aj ja som si ho obľúbila :D a to povodne mal byť Sain v labyrinte sám... jeho havo mi napadol až v momente, keď som písala kapitolu Labyrint a potrebovala som ju nejak napínavo ukončiť :-D

3 LM LM | E-mail | Web | 20. srpna 2017 v 13:31 | Reagovat

Presne preto vymýšľam za pochodu, lebo potom sa odrazu zjavia veci, ktoré si človek musí zamilovať :D

4 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 21. srpna 2017 v 18:26 | Reagovat

Tak ja som to čítala jedným dychom, úplne peckové to bolo a pri tom poslednom odstavci som skoro nevedela ani dýchať! Rozhodne sa moc moc teším na pokračko, je to napínavé a úžasné!
A samozrejme, čím viac Rena tým viac sa Sayka vytešuje :D

Inak, písala si mi na blog, že mi kdesi napíšeš tvoje hodnotenie na príbeh, ktorý si čítala, takže budem velmi rada, ked mi ho zhodnotíš. V menu som pridala sekciu kontakty, takže hocikam mi napíš, ja budem len rada :)

5 dinosaurss dinosaurss | Web | 21. srpna 2017 v 20:16 | Reagovat

No teda, to jsem nečekal. 8-O Bezva pokračování, těším se dál!!

6 rainorchid rainorchid | Web | 21. srpna 2017 v 22:41 | Reagovat

[4]: Viac Rena - ok, beriem na vedomie, hoci zrovna v ďalšej kapitole veľmi nebude :-P

[5]: Dostala som kommentár (mimo blog.cz), kde sa čitateľka pýtala na technikality ohľadom toho ako sa predáva moc Zeleného draka - takže v ďalšej kapitole to skúsim zakombinovať/vysvetliť - síce časť nebude veľmi napínavá, ale skúsim to urobiť čo najzaujímavejšie ;-)

7 Ami Ami | E-mail | Web | 29. srpna 2017 v 13:15 | Reagovat

Nemám slov. No proste wow. OwO

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Všetky tu uvedené texty i obrázky sú môj výtvor a vzťahujú sa na ne autorské práva.
© rainorchid