© rainorchid
Kvôli technickým problémom bola stránka presťahovaná na blogspot.

DRAČIA PERLA - Šelma z tieňov

19. července 2017 v 19:00 | rainorchid |  DRAČIA PERLA
Monika s desom v očiach hľadela na Houréna, ktorý sa bavil na bolestivých výkrikoch svojej obete. Pohľadom zablúdila na neďaleký krík, odkiaľ trčali nohy mŕtveho dievčaťa. Znovu si vybavila ten moment, keď jej telom preletel oštep... Kolená sa jej roztriasli a cítila ako v nej začala vrieť moc Zeleného draka.
Prečo ju zabil? Prečo mi nedal šancu ju zachrániť?! Načo potom v sebe mám túto moc?!
"Načo?" šepla Monika pre seba a Ren sa na ňu pozrel kútikom oka. Sila Zeleného draka okolo nej vírila a bola viditeľná dokonca i voľným okom. Nebol teda jediný, kto jej venoval pohľad... i Hourén pred bránou videl tú energiu a ťažko prehltol, pretože mu došlo, čo to je.
"Monika? Čo robíš?" spýtal sa jej opatrne Ren a na to tá sila pohasla. Zavládlo ticho, pri ktorom sa nikto v okolí neopovážil nadýchnuť.

V tom Monika zdvihla hlavu a zem sa zatriasla. Všetci muži sa na pevnosti niečoho rýchlo chytili a Hourén dole u raneného bojovníka pevne zovrel oštep, ktorý mal muž na zemi zabodnutý v nohe. Vtedy zo zeme pod obludou vystúpili korene, ktoré ho schmatli ako chápadlá. Monika videla svojimi jasnozelenými očami ako niektorí Houréni nepokojne vyskočili zo svojich skrýš, mieriac si to k svoju druhovi, lenže v tom sa konáre všetkých stromov na lemu lesa medzi sebou splietli a vytvorili akúsi sieť.

Houréni začali kričať ako zvieratá a snažili sa predrať vytvorenou bariérou. Muži na pevnosti pritom len s údivom sledovali, čo sa deje pred ich očami. Zo strany sa zrazu vyrútilo pár oblúd, ktorým sa podarilo presekať hustou sieťou konárov. Monika ich periférne zahliadla a jej ruka automaticky vyletela do strany. Konáre stromov akoby na jej povel schmatli príšery a privinuli si ich ku kmeňom. Tí, ktorým sa podarilo vyhnúť ich smrteľnému objatiu schmatli nohy korene vyrastajúce zo zeme - všetkých pochytala. Ďalší Houréni sa potom už neopovážili vyliezť z lesa. To ako po telách ich druhov pomaly postupovali korene smerom hore a následne udusili, ostatných dostatočne odradilo.

Ren pozrel na Moniku a zdesil sa pri jej sklenenom pohľade. Sledovala Houréna, ktorý predtým týral bojovníka. V očiach sa mu zračil strach, myslel si, že ho čaká rovnaká smrť ako ostatných, ale plánovala pre neho niečo úplne iné. Spustila ruku a pristúpila bližšie ku kraju pevnosti.
Dostaneš, čo si zaslúžiš, ale nie odo mňa... prebehlo jej hlavou a uprela pohľad na výzbroj obludy. Svojím jasnozeleným pohľadom hľadela na temnú energiu, ktorá obklopovala jeho brnenie a snažila sa k nemu v mysli prehovoriť.
Cítim, že tam ešte stále si. Preber sa a budeš sa môcť POMSTIŤ...
To slovo zarezonovalo kosťami a sila, ktorá v nich bola - temný tieň, otvoril oči. Monika rozprestrela pred seba prsty a Ren sa na ňu nechápavo pozrel. Začala sťažka dýchať a pevne stisla zuby k sebe. Vyžadovalo to obrovskú sústredenosť a cítila ako jej do chrbta seká bolesť, ale neprestávala.
V tom všetci uvideli, o čo sa snažila. So silou Zeleného draka vytiahla ducha z kostí brnenia Houréna a pred ich očami sa spojil do jednej bytosti. Muži na pevnosti, ale i obludy v lese sa zdesene pozreli na tvora tvoreného z temnoty, ktorý nabral podobu trojmetrovej šelmy.

Hourén, ktorého korene priviazali k zemi sa snažil vyslobodiť, trhal sebou, napínal svaly, ale nevedel sa pohnúť. Šelma tvorená z tieňov pomaly otočila pohľad k Monike a niektorí muži na pevnosti sa roztrasene schovali. Jediný pohľad na tvora a pocítili dych smrti. Ren sa znovu pozrel na Moniku a na tvári sa mu zračil zvláštny obdiv. Cítil ako mu bije srdce vzrušením a strachom zároveň...

Monika sa vyčerpane uškrnula na šelmu a mierne prikývla. Bolo to akoby jej dala zvolenie. Tvor tieňov sa pomaly otočil k Hourénovi priviazanému k zemi a skočil mu špicatými zubami po krku. Tvor bol ale z tieňov, nezahryzol sa mu do fyzického tela,... zuby sa mu zaryli do jeho duše a roztrhal ho z vnútra. Svedkom tohto útoku zovrelo srdce. Houréni sa báli pohnúť, takýto krik svojho druha ešte nepočuli. Keď nevládne telo obludy dopadlo na zem, šelma z tieňov zdvihla hlavu a obzrela sa po lese.

Nový vodca Hourénov dal príkaz na ústup a so svojimi druhmi sa stiahol hlbšie do lesa. Neodišli úplne, ale dúfali, že sú mimo dosahu ženy s mocou Zeleného draka.
"Monika?" pristúpil k nej po chvíli opatrne Malen a ona na neho otočila pohľad, ale takisto k nim pozrela i šelma pred bránou. Veliteľa striaslo, ale nedal na sebe poznať strach, no zrazu nevedel čo povedať. Monika pozrela na svoju šelmu a zavládol zvláštny pokoj. Bolo to akoby sa vzduch očistil od zla a citeľne sa ľuďom uľavilo. Šelma sa pomaly rozplynula, našla svoj večný pokoj.

Monika sa v tom znovu otočila k Malenovi: "Už môžete otvoriť bránu," šepla a vybrala sa dole z pevnosti. Muži, okolo ktorých prechádzala sa jej stránili a odstupovali z cesty.
Malen dal mužom okamžite rozkaz, aby šli pre telo mŕtveho dievčaťa a pre raneného bojovníka, potom pristúpil k Renovi, ktorý s údivom hľadel na odchádzajúcu Moniku.
"Ren," šepol mu, "musíš nájsť svojho brata a to rýchlo. Len krv v jeho žilách dokáže spútať moc draka..."
"Čože? Jak to myslíš?" pozrel na neho nechápavo.
Malen si ho chvíľu premeriaval, rozmýšľal, či mu to má vysvetliť, ale potom ho zamrzelo, že tie slová vôbec vyslovil a rýchlo to zahovoril: "Len daj na to dievča pozor, nech ju moc Zeleného draka nezničí... nie ona je právoplatný dedič, tá sila ju môže zmeniť." Veliteľ mu položil ruku na plece, vážne mu pozrel do očí, a keď Ren zmätene prikývol, tak sa vybral dole za svojimi mužmi, ktorý priviezli telá spoza pevnosti.

Ren následne pozrel smerom, ktorým sa vybrala Monika. Zdalo sa mu, že mierila k jazeru a rozhodol sa, že pôjde za ňou. Keď však dorazil na miesto, kde ju našiel pred veselicou, nevidel ju. Všimol si ale, že dvere do svätyne sú otvorené a vošiel. Po chvíli, čo si jeho oči zvykli na tmu v miestnosti, ju uvidel ako stojí u vytesávaného oltáru v podobe draka.
"Monika? Čo tu...?" ale nedokončil otázku, lebo mu okamžite skočila do reči.
"Prečo si zabil to dievča?" spýtala sa naštvane otočiac k nemu. Chcel jej odpovedať, ale ona zúrivo pokračovala. "Mohla som ju zachrániť! Načo som sa naučila používať moc Zeleného draka ak mi nedáš šancu ju použiť na nič dobré!"
"Bola to pasca, nestihla by si zareagovať," odvetil jej vecne.
"Odkiaľ to vieš? Odkiaľ?! Nedal si mi šancu! Nedal si JEJ šancu!"

Ren sa naštval a pristúpil k nej: "Viem čoho sú Houréni schopní, videl som to na vlastné oči! Kebyže jeden z nich hodí oštep, tak by to dievča len trpelo!"
"A ty si myslíš, že si jej akože pomohol?" odsekla s iróniou v hlase.
"Ušetril som ju trápenia."
"ZABIL SI JU! Bolo to ešte dieťa! Mohla som jej pomôcť!" a hlas sa jej zlomil.
"Houréni boli poschovávaní v lese, nemohla si vidieť, ktorý z nich presne zaútočí aby si ho spútala! To dievča by dostalo ranu. Bola maličká, aby sa do nej trafili mierili by jej určite na trup... mohla ochrnúť."
"Ale žila by."
"V tvojom svete sa tak možno žiť dá, ale nie tu!" Pozrel na ňu vážne a už pokojnejším hlasom pokračoval: "Taká rana by ju poznačila na celý život a bola by len otázka času aké zviera ju roztrhá skôr."
Monika naštvane vydýchla cez nos, ale neskočila mu do reči.
"Keby žila, v tomto svete by len trpela. Naopak, druhá možnosť by bola, že sa ju nepodarí zachrániť a Houréni by ju týrali pred našimi očami. Žiadny z mužov by sa na to dlho nebol schopný pozerať, otvorili by bránu aby ju zachránili a zomrelo by veľa dedinčanov... veľa detí."

Monika pozrela do boku, na vytesávaný oltár a prešla prstami po jeho ryhách. Bola stále naštvaná, ale nevedela čo mu na to povedať.
Ren jej po chvíli položil ruku na plece a ona k nemu zdvihla pohľad.
"Po tom, čo si pred chvíľou predviedla, si Houréni dobre rozmyslia, či znovu zaútočia."
"Len sa stiahli hlbšie do lesa... Stačí im počkať, kým odídeme za tvojím bratom a zase zaútočia. Možno i na nás to budú skúšať..." dodala so smútkom v hlase.
"Nemusia vedieť, že sme preč," usmial sa na ňu Ren a Monika nechápavo zamrkala. "Použijeme podzemné chodby vedúce do najsevernejšieho kmeňu."
"Čože? Chodby?" spýtala sa prekvapene Monika, ale to už Ren vybehol zo svätyne.
"Áno, takto to bude najlepšie. Houréni si budú myslieť, že tu si a nezaútočia... budeme môcť pokojne odísť..." tešil sa Ren zo svojho plánu cestou k hlavnému domu.

Keď dorazili na nádvorie, Ren prudko zastal a otočil sa k Monike.
"Rýchlo si pozbieraj veci a hlavne," pozrel na ňu zvláštne a s ohrnutým nosom dodal, "sa prezleč." Na to ju obišiel a Monika sa naštvane vybrala do svojej izby.
To je debil! Chápem, že sa musím prezliecť, ale mohol to povedať aj normálne! šomrala pre seba pričom sa prezliekala.
Ledva si pretiahla cez hlavu tričko, Ren jej prekĺzol do izby.
"Čo to sakra robíš? Ešte nie som hotová!" štekla naňho, lebo na sebe nemala nohavice.
"Tak si švihni, potrebujeme vyraziť čo najskôr," šepol a otočil sa k dverám, aby jej dal trochu súkromia.
"Prečo sa zrazu tak ponáhľaš?" spýtala sa ho podozrievavo a celá červená v tvári si natiahla nohavice.
"Nechcem strácať čas," odvetil jej akoby nič, ale nepresvedčil ju. Monika sa zamračila na jeho chrbát, vzala svoj batoh zo zeme a pristúpila k nemu.
"Musíš brať tú vec so sebou?" ukázal hlavou na jej oranžovo-čiernu tašku.
"Čo sa ti na nej nepáči?"
"Ťahá pozornosť," zamrmral, no rýchlo to zahovoril, "drž sa za mnou a nezaostávaj."

Ren rýchlo vykĺzol z izby a Monika šla okamžite sa ním. Držal sa tesne u steny a snažil sa byť čo najnenápadnejší. V tom zahol do jedných z dverí, ale Monika ho nestihla nasledovať, lebo sa pred ňou zjavil Elion.
"Monika, aké prekvap..." no nestihol to dokončiť, lebo ho Ren schmatol za košeľu a vtiahol do miestnosti. Monika za nimi rýchlo vkĺzla a zatvorila dvere. Vtedy si uvedomila, že neboli v miestnosti, ale na akejsi chodbe.
"Ren, čo to vystrájaš?" pozrel na neho prestrašene Elion. Pohľadom hľadal odpoveď i u Moniky, ale tá len zdvihla ramená na znak, že netuší o čo mu ide.
"Mlč!" povedal prísne Ren. "Nevidel si nás," dodal so zdvihnutým prstom, a potom ho pustil, no pohľadom mu stále naznačoval, že mu ublíži.
"Poď," povedal Monike a tá ho so vzdychnutím nasledovala.
"Kam to idete?" pobehol za nimi Elion.
"Nič ťa do toho. Malenovi som nechal odkaz v mojej izbe, predaj mu to, keď už o ňom vieš."

Elion v tom šokovane zastal.
"Dúfam, že sa nechystáte do podzemia," šepol Elion a Monika tiež zastavila. Otočila pohľad k chlapcovi a Ren naštvane vzdychol.
"Prečo?" spýtala sa opatrne Monika a na to ju Ren schmatol za zápästie.
"Poď, na toto nemáme čas," povedal podráždene, ale ona sa mu vytrhla zo zovretia a pristúpila k Elionovi.
"Prečo by sme tam nemali ísť?" spýtala sa ho znova Monika ignorujúc Rena.
"Čo ti povedal, že tam je?" pokrútil hlavou blonďavý chalan.
"Podzemné chodby, ktoré vedú k najsevernejšiemu kmeňu," odvetila.
"Chodby? Vážne?" pozrel na Rena opovrhujúco Elion.
"Poviete mi už konečne o čo ide?!" vybafla už naštvane Monika.
"O nič nejde, bude to v poriadku," povedal Ren mávnuc rukou.
"O nič? Tam dole je labyrint! Nestačí sa tam vyznať, sú tam rôzne pasce a ktovie, čo tam teraz žije..."
"Bude to v poriadku," zopakoval Ren, schmatol znovu Moniku za zápästie a už ju ťahal dole chodbou.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 LM LM | E-mail | Web | 19. července 2017 v 21:02 | Reagovat

Skvelá časť plná napätia a krásne som si ju vedela vizualizovať :)

2 rainorchid rainorchid | Web | 20. července 2017 v 0:06 | Reagovat

[1]: To som rada :-)

3 dinosaurss dinosaurss | Web | 23. července 2017 v 2:33 | Reagovat

Ty ale umí člověka napínat!!...Tak jen, aby se tam dole neztratili... O_O.. Opět velice povedená část!!
A děkuji za gratulaci. :-)

4 rainorchid rainorchid | Web | 23. července 2017 v 22:52 | Reagovat

[3]: Napínanie čitateľa - to je moje 8-) Ďakujem za pochvalu :-D

5 Ami Ami | E-mail | Web | 1. srpna 2017 v 16:08 | Reagovat

Ohoho vedie ich Ren priamo do nebezpečenstva. To bude ešte zaujímavé.

6 Sayuri Sayuri | Web | 9. srpna 2017 v 18:02 | Reagovat

Mne sa páčila ta myšlienka, že ho ona nechcela priamo zabiť ale chcela, aby sa pomstil. A páčilo sa mi aj, ako chcela bojovať za to dievča ale..kričať mi na Renuška tss! :D

7 rainorchid rainorchid | Web | 9. srpna 2017 v 19:35 | Reagovat

[6]: Renuško :D :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Všetky tu uvedené texty i obrázky sú môj výtvor a vzťahujú sa na ne autorské práva.
© rainorchid