Prosím o komentáre, vám poslúžia ako "záložka" (budete vedieť čo ste posledný krát čítali) a ja budem mať spätnú väzbu. Díky :)
© rainorchid

DRAČIA PERLA - V dedine Zeleného draka

24. června 2017 v 22:00 | rainorchid |  DRAČIA PERLA
"Na druhú stranu prejdeme pomocou železného draka," odvetil Ren, pričom si zastrčil za pás malý nôž. "Long prepojil tento objekt so svätyňou v mojej dedine... slúži teda ako určitý most medzi našimi svetmi. Prechod bez neho je veľmi zložitý a nikdy nevieš, kde presne by si sa mohla ocitnúť."
Monika prikývla nespúšťajúc oči zo železného draka. Rena jej napäté sústredenie pobavilo a usmial sa pre seba, potom ju chytil za ruku. Monika sa na neho preľaknuto pozrela, pričom sa mierne zapýrila.

Ren prikývol pánovi Longovi a starec začal mrmlať jazykom, ktorému Monika nerozumela. Po chvíli sa stena za drakom rozžiarila jasnými farbami a Ren položil ruku na tlamu draka,... svet sa pod ich nohami pootočil o stoosemdesiat stupňov.

Monike prišlo, že sa jej pootočil i žalúdok a zahmlilo sa jej pred očami. Našťastie ju Ren držal za ruku a nenechal ju spadnúť.
"Si v poriadku?" spýtal sa jej nežne, ale Monika s odpoveďou počkala až do chvíle, čo si bola istá, že nebude zvracať.
"Myslím, že už je to dobré." Keď tie slová dopovedala, uvedomila si, že je v Renovom náručí a okamžite z neho vykĺzla. Cítila ako jej tvár štípe červeň a radšej sa mu otočila chrbtom. Oči jej zrazu zaregistrovali, že už nie sú v pivnici pána Longa a začala sa obzerať po malej miestnosti. Boli v akejsi drevenej stavbe, kde okrem vyrezávaného dreveného oltára nič zvláštneho nebolo, ale mala z toho miesta divný pocit, akoby steny vyžarovali energiu. Vyvolala moc Zeleného draka a s jeho jasnozeleným pohľadom sa obzrela po miestnosti...
Monike okamžite padla sánka. Steny boli zdobené jasnozeleným písmom, podobným tomu, čo mala na náramku od Tomena a nielen to. Vyzeralo to, akoby celá miestnosť slúžila na vyobrazenie mýtického príbehu Zeleného draka, ktorého prekrásne kresby pokrývali všetky steny. Najviac ju zaujala kresba, kde sa tri obrovské draky týčili nad štvrtým a pazúrmi mu siahali do tela.
"Čo to je?" otočila sa k Renovi s otázkou.
"Neviem, ja tie obrazy na stene nevidím. Sú určené len očiam tých, čo majú moc Zeleného draka."

Monika trochu sklamane prikývla a pozrela na oltár, pomocou ktorého prestúpili do tohto sveta. Vďaka očiam Zeleného draka mohla vidieť jeho skutočnú krásu. Žiarivé ornamenty viedli až hore do vytesanej podobizne draka. Až vtedy si všimla, že oltár vychádzal spod podlahy a bol to v skutočnosti orezaný kmeň stromu.
"Vypi odvar so slzou, čo ti dal Long," odvetil po chvíli Ren a Monika odtrhla oči od oltáru. Vytiahla vialku z vačku nohavíc a vypila jej obsah. Bol dosť kyslí a jej tvár sa vykrivila až tak, že sa Ren nedokázal ubrániť úškrnu.
"Rozumieš mi?" spýtal sa jej a Monika si uvedomila, že jak to povedal, tak v pozadí jeho slovenských slov počula inú reč. Bolo to, ako keď človek pozerá starý prekladaný film, kde úplne nestlmili pôvodný zvuk.
"Áno," odvetila v Renovom jazyku. "Ale toto je fakt zvláštne," usmiala sa trochu nesvoja.
"Zo začiatku ti to tak bude pripadať, ale potom sa naučíš zvuk v pozadí ignorovať," dodal vecne. "Keď vyjdeme zo svätyne, tak sa drž za mnou a buď pripravená sa brániť."
"Čože? Prečo? Myslela som si, že sme v tvojej dedine."
"To síce sme, ale odkedy východné kmene nemajú v rukách moc Zeleného draka, tak si začali Houréni dovoľovať. Prechádzajú na naše územie a podľa mojich správ už dokonca obsadili teritórium dvoch z našich kmeňov. Táto dedina nie je od ich územia ďaleko, takže musíme byť ostražitý."

Monike sa rozbúšilo srdce, ale nebála sa. S Hourénmi si dokázala poradiť už v jej svete a to ešte nedokázala plne ovládať moc Zeleného draka. Teraz si bola vo svojich schopnostiach istá a celkom sa potešila, že bude môcť silu použiť.
Renovi teda len prikývla, že rozumie a on opatrne otvoril dvere svätyne. V tom do rámu dverí vletela malá dýka a Monika sa prestrašene pozrela smerom, z ktorého priletela. Neďaleko nich stál mladý blonďavý chalan a ceril na nich zuby.
"Ren?" spýtal sa trochu neisto.
"Elion," pozrel na chlapca s úškrnom Ren a ten k nim podišiel.
"Hej! Elion, kde viazneš!? Už na vás už čaká..." pribehol k nim ďalší vychudnutý mladý chalan a zarazene pozrel na Rena.
"Kto je to?" opýtal sa chlapec Eliona pričom šokovane hľadel na Rena.
"Neblbni Ganni, však to je Ren," odvetil mu kamarát.
"A si si istý? Ja si teda Rena jasne vybavujem a ten vyzerá ako starý otrhaný chlap..." povedal Ganni rázne.
"Starý?" naskočila na Renovom čele nahnevaná žilka. "Komu ty hovoríš starý?! Ty vyziabnutý skrček!"
"Vidíš, je to on!" skríkol Elion a aj s Gannim otočili pohľad na Moniku. Tá sa dostala do rozpakov, opatrne zdvihla ruku a zamávala im na pozdrav.
"A čo by Ren robil s tak pekným dievčaťom?" spýtal sa Ganni Eliona a ten začal zamyslene prikyvovať.
"Máš pravdu, tak to nie je Ren!" skríkol Elion.

Renovi to už nedalo a rozohnal sa po chalanoch s palicou s obrovskou čepeľou na konci. Obaja mu ladne uhli. Elion si vytiahol spoza opasku niekoľko malých dýk bez rukoväte, ktoré sa mu šikovným pohybom ruky rozmiestnili rovnomerne medzi prsty a Ganni vytasil krátky široký meč.
Ako prvý na Rena zaútočil Ganni. Rozbehol sa k nemu a s výskokom namieril útok na jeho hlavu. Ren otočil v ruke zbraň a zachytil jeho meč do zárezu svojej čepele. V tom momente na neho Elion namieril útok z boku a začal sa ostrý boj. Monike ale pripadalo, že chalani len tak blbnú a ich boj ju nezaujímal. Bola predsa v druhom svete a chcela ho vidieť.

Opatrne teda vystrčila zo svätyne hlavu a obzrela sa po okolí. Po svojej pravici uvidela krásne priezračné jazero, ktorej hladina hrala odtieňmi červeného západu slnka. Obklopovali ho zo všetkých strán stromy rôznej veľkosti a tvaru, a boli tam i druhy, ktoré v živote nevidela. Na druhej strane boli rozosiate malé domčeky, ktoré tvorili dedinu.

Moniku z pokojného obzerania okolia vytrhlo tresnutie a pozrela sa na chlapcov. Elion a Ganni ležali odzbrojený a celý udychčaný na zemi, pričom sa nad nimi týčil Ren, ktorý sa ani len nezapotil.
"Už viem prečo je s ním!" skríkol Ganni a Elion na neho otázne pozrel. "Uniesol ju!"
"Neštvi ma lebo ťa podrežem! Ona má v sebe moc Zeleného draka," ukázal Ren hlavou smerom k Monike a chalani si ju zo zeme zase začali obzerať. Bola mierne nervózna, ale pristúpila k nim.
"Ahojte, ja som Monika," usmiala sa na nich a chlapci pohotovo vyskočili na nohy.
"Monika, tak zvláštne meno..." začal Elion.
"Ale je to krásne meno," skočil mu do reči Ganni a okamžite sa predstavil. "Ja som Ganni," udrel si pri tom do hrude.
"A ja Elion," odstrčil mladík Ganniho bokom a postavil sa hrdo pred Moniku.
"Teší ma," usmiala sa na nich Monika.
"Dobre, to by stačilo. Kde je Malen?" spýtal sa prísne Ren.
"Je hore na pevnosti a kazí ostatným zábavu," uškrnul sa na nich Ganni.
"Prišli ste včas!" dodal Elion. "Nadránom na nás zaútočili Houréni už druhý krát a my sme ich odbili ako nič! Dnes večer sa bude oslavovať!"
Renova tvár ale zvážnela, ak skutočne odbili Hourénov, prečo ich veliteľ naďalej trvá na prísnom dodržaní hliadky?
"Poď," povedal vážne Monike, a keď uvidela jeho výraz tváre, poslúchla bez jediného slova.

Obišli teda chalanov a vybrali sa smerom k niekoľkometrovej pevnosti, ktorá sa týčila v diaľke. Kráčali na pomedzí dediny a krásnej prírody, ktorej klenotom bolo to jazero. Ako prechádzali, tak sa smerom k nim pár ľudí otočilo a buď si ich so záujmom obzerali, alebo zdravili Rena. Na to, jak jej spomínal, že vždy žil v tieni svojho brata, tak sa Monike zdalo, že mal úctu mnohých z dedinčanov.

Keď vyliezli na pevnosť, mnoho chlapov Rena vrúcne zdravilo, ale on sa u nikoho dlho nezdržal a mieril si to k staršiemu mužovi s vyholenou hlavou a dlhou sivou bradou.
"Á, Ren, rád ťa vidím, chlapče," povedal starec s vrúcnym úsmevom a potľapkal Rena po pleci.
"Aj ja teba Malen."
"A kto je toto krásne stvorenie?" pozrel starec na Moniku, ktorá s úsmevom zaklipkala očami.
"Toto je Monika," povedal Ren.
"Vitaj," pokynul Malen hlavou na pozdrav a Monika ten pohyb napodobila.
"Počul som, že Houréni už dvakrát zaútočili," vybafol po chvíli vážnym tónom Ren.
"Áno a nejak sa mi to nezdá, až príliš ľahko sme ich odbili," odvetil starec hľadiac do diaľky. "Ale poznáš ma, radšej som opatrný," dodal po chvíli s odľahčujúcim úsmevom, "no vy sa nemusíte týmto trápiť, choďte a zabavte sa." Na to pristúpil k Monike a ukázal rukou k dedine, ktorú z hora pevnosti bolo krásne vidieť v lúčoch zapadajúceho slnka. "Teraz sa to ešte nezdá, ale keď zapadne slnko, tak sa začne skutočná veselica."

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lukas Lukas | Web | 25. června 2017 v 13:45 | Reagovat

Zdravím... jsem tím vyloženě potěšen, musím uznat. :-|

2 rainorchid rainorchid | Web | 25. června 2017 v 17:47 | Reagovat

[1]: :D díky... teda myslím, ten smajlík ma tam mätie :-?

3 LM LM | E-mail | Web | 26. června 2017 v 22:11 | Reagovat

Táto časť sa ti rozhodne podarila, je zábavná a ľahko som sa s ňou zžila :)
Najmä to doťahovanie chlapcov sa mi páčilo :D

4 rainorchid rainorchid | Web | 26. června 2017 v 22:25 | Reagovat

[3]: To som rada, že sa ti to doťahovanie páčilo, lebo som to skoro vynechala :D Rozmýšľala som totiž či urobiť kapitolu vážnejšiu, ale potom som nemala srdce to vynechať. :D

5 LM LM | E-mail | Web | 27. června 2017 v 0:19 | Reagovat

[4]:Podľa mňa je len dobre, že si to trocha odľahčila. Pôsobilo to osviežujúco a tak normálne, ako typickí vidiecki chlapci (písala si, že je drak prepojený so svätyňou v Renovej dedine - pekne sa to prepojilo a bolo to cítiť :) )

6 Sugr Sugr | E-mail | Web | 28. června 2017 v 18:27 | Reagovat

Líbí se mi to, je to takové dokonalejší, pěkné...

7 Ami Ami | E-mail | Web | 29. června 2017 v 17:34 | Reagovat

[4]: Súhlasím s LM, dobre že si to tam napísala, toto je dobrý príklad toho, že trochu humoru premení dobrú časť na ešte lepšiu. :) Len tak ďalej!

8 rainorchid rainorchid | Web | 29. června 2017 v 20:14 | Reagovat

[6]: to som rada :-)

[7]: dobre teda, nebudem sa tých vtipných scénok báť :-D

9 Sayuri Sayuri | Web | 9. srpna 2017 v 15:31 | Reagovat

8-O Prečo tu nie je môj koment? Ja to začnem čítať a potom...ved to som už čítala. Scrollnem na komenty a nikde tu nie som. Ako je to možné?
No nemvadí, súhlasím s LM, proste tí chlapci top. Najlepšie "tak to nie je Ren" a ja výbuch smiechu! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Všetky tu uvedené texty i obrázky sú môj výtvor a vzťahujú sa na ne autorské práva.
© rainorchid