© rainorchid
Kvôli technickým problémom bola stránka presťahovaná na blogspot.

DRAČIA PERLA - Odomknutie sily Zeleného draka

7. června 2017 v 19:00 | rainorchid |  DRAČIA PERLA
Ďalší deň ráno, keď si Monika umývala zuby v kúpeľni, tak k nej nakukla Lucia.
"Čau," povedala a Monika jej kývla v zrkadle na pozdrav, "už ti Ren hovoril, čo som mu včera vymyslela za background?"
Monika vypľula zubnú pastu a otočila sa k natešenej kamarátke: "Nie, ešte spí."
"Pokryla som všetko, na čo by sa mohla Kamila opýtať," a zdvihla papier, čo zvierala v ruke. "Takže, základom je, že Ren je môj bratranec zo Slovenska, hej?" no nepočkala na Monikino prikývnutie, len pokračovala. "Jeho super sexy postavu," povedala mierne stíšeným hlasom aby ju Ren náhodou nezačul, "vysvetľuje to, že je bývalým študentom Fakulty telesnej výchovy a športu v Bratislave."
Monika jej na to prikývla s kefkou v ústach a výrazom - to znie celkom dobre. "Po škole sa rozhodol cestovať a jeho prvá zastávka bola u jeho milovanej sesternici, u ktorej vedel, že môže istý čas pobudnúť," hovorila hrdo pričom ukazovala na seba a Monika sa nemohla neusmiať. "To následne vysvetlí i to, keď sa vráti do svojho sveta... vieš, že jak cestuje, tak sa s ním nedá spojiť a tak... No a nakoniec, prečo šiel s tebou do školy... To mi dalo celkom zabrať, ale budeme tvrdiť, že išlo o stávku." Monika si na moment prestala umývať zuby, venovala jej pochybovační pohľad, ale neskočila jej do reči. "Vymyslela som, že sme jeden večer, mi traja, popíjali v kuchyni a rozprávali sa o našich školách. Došli sme k debate o tom, či je ťažšie študovať tvoj obor, alebo môj... tu prichádza do obrazu Ren, ktorý ako nestranný pozorovateľ navštívi obe naše školy a rozhodne spor."
Monika si vtedy vypláchla ústa a odložila kefku do poháru u zrkadla.
"Nie je to až moc prekombinované?" otočila sa k Lucií so zmrašteným obočím.
"No nemôže byť študent, ktorý rozmýšľa nad prestupom, pretože to by musel z tej chémie niečo vedieť... respektíve by mal poznať aspoň naše písmo. Takto to je síce komplikovanejšie, ale nie je to až také neuveriteľné, ostané varianty boli horšie."
Monika cukla ústami, tiež jej nenapadal žiadni lepší dôvod, prečo by niekto dobrovoľne šiel na hodiny chémie, keď nemusí.
"Ale aj takto by mal ísť len na pár prednášok, ináč by to bolo fakt divné," dodala nakoniec Lucia.

Monika prešla z kúpeľne do kuchyne aby si urobila raňajky a Lucia šla za ňou.
"A čo jeho meno? Na to sa Kamila pýtala už včera," hovorila kým hľadela do otvorenej chladničky.
"A jo! Meno mu vybrala mama, ktorá je pôvodom z Ameriky," odvetila Lucia víťazne a potom kamarátke porozprávala pár príbehov o Renovej fiktívnej rodine. Monika sa celkom bavila na jej entuziazme, ale zároveň pociťovala zvláštnu prázdnotu.

V teň deň mala Monika len cvičenia, kde sú študenti v menších skupinkách a preto ju bol Ren ochotný počkať pred školou. Podľa plánu ju mal po vyučovaní odprevadiť ešte do parku Folimanka za Tomenom a následne mal na stretnutie s Kamilou v reštaurácií pána Longa. Rande mu samozrejme pomohla cez smsky dohodnúť Lucia ešte včera večer.
Ich plán sa ale zmenil, keď Kamila uvidela Rena skôr ako Monika a pribehla k nemu.
"Ahoj krasavec, tys mě přišel vyzvednout?" opýtala sa ho Kamila, pričom sa mu okamžite zavesila na ruku. Ren bol celý v rozpakoch, dokonca sa i mierne červenal.
"No ja," začal, ale v tom vedľa nich prefrčala Monika.
"Tak si užite rande," kývla dvojici a s falošným úsmevom na tvári ich obišla.
"Môžeš chvíľu počkať?" povedal Ren Kamile, pričom sa vyslobodil z jej zovretia a popobehol k Monike.
"Počkaj, pôjdem s tebou."
"Nemusíš, to v pohode zvládnem... je to len kúsok. Aj tak, bolo by divné kebyže jej povieš, že ju neodprevadíš na vaše rande,..." Ren chcel namietať, ale Monika dodala, "...prosím ťa, aká je pravdepodobnosť, že ma napadnú nejaké obludy práve na tom kúsočku cesty k parku?"
"Dobre teda," povedal neochotne Ren a vrátil sa ku Kamile, ktorá sa mu znovu zavesila na ruku a hneď ho začala vyspovedať. Monika sa na nich ešte chvíľu pozerala, ale potom sa vybrala k Albertovským schodom.

Väčšinou po nich hore nezvykla chodiť, ale chcela si prevetrať hlavu. Hľadela na popadané farebné lístie, ktoré pokrývalo zem a na chladné slabé lúče slnka, ktoré presvitali cez koruny stromov. Na to, že sa už blížil koniec októbra, bolo celkom pekne a to nostalgické počasie donútilo Moniku rozmýšľať. V hlave jej zneli Luciine slová: ...po škole sa rozhodol cestovať... to vysvetlí, že sa s ním nedá spojiť... keď sa vráti do svojho sveta...
Moniku prepadol smútok, pevne sa chytila zábradlia a pokrútila hlavou, akoby tie myšlienky chcela vytriasť z hlavy. Naštvala sa... prečo myslí na Rena? Pozná ho sotva šesť dní a už je z neho paf?! Však ani nepatrí do jej sveta. A prečo na Kamilu žiarli? Veď šli len na rande... nemôže z toho nikdy byť nič viac, lebo sa vráti domov... Ani ona by s ním nič nemohla mať, aj tak ju potrebuje len na prenesenie moci Zeleného draka...
Vtedy si vybavila Renov pohľad, keď jej včera povedal: ...nenechám ťa bez ochrany...
Hľadel na ňu s toľkou nehou a na moment si myslela, že chce chrániť ju. Ale on ju chráni len kvôli tej moci...
Povolila zovretie zábradlia a pozrela pred seba. Zistila, že je len v polovici schodov a ťažko si vzdychla, že si na uvažovanie vybrala práve tento výstup.

Neochotne sa pustila zase do šlapania schodov. Nohy ju začali strašne bolieť a nebola schopná už na nič myslieť... i tú bolesť sa snažila ignorovať. Stála na poslednom odpočívadle, keď zrazu zacítila v okolí niečo divné... niekto na ňu hľadel. Prestrašene sa otočila, ale nikto za ňou nebol. Telom jej prešli zimomriavky a uškrnula sa, práve povedala Renovi, že ju môže nechať osamote... a teraz toto?! Zavrela oči, vyprázdnila hlavu a nechala svoje zmysli cítiť, čo pred chvíľou...
"Tomen!" zvolala a pozrela veľa seba. Bežný človek by nikoho nevidel, ale Monikine dračie oči zaregistrovali siluety malej postavy, ktorú obklopovala slabá energia.
"Jak si vedela, že som to ja?" spýtal sa jej Tomen sklamane ale zároveň i prekvapene, keď sa pred ňou zjavil v podobe chlapca.
"Neviem, proste som ťa vycítila..."
"Energiu si blokujem odkedy som prestúpil do tvojho sveta a k tomu som bol neviditeľný... Vycítiť prítomnosť nášho rodu je prakticky nemožné, už pred mnohými generáciami stratili dračí potomkovia túto schopnosť... myslím, že si práve zistila ako skutočne načrieť do moci Zeleného draka a to som ťa chcel len vystrašiť!" vyceril na ňu Tomen zuby. "Vieš jak si to urobila?"
"Ano viem," usmiala sa Monika v neuverení a v tom ju Tomen schmatol za ruku.
"To je výborné! Musíme to vyskúšať!" a už ju ťahal hore schodmi.

Namierili si to doprava do Parku na Karlově. Hneď jak prebehli pod klenbou, ktorá viedla do parku, ocitli sa v druhej dimenzií. Tam toto miesto tvoril hustý sivý les, kde im hmla siahala až po kolená.
"Môžeš," pozrel na Moniku Tomen s očakávaním v očiach.
"A čo akože mám urobiť?" spýtala sa ho, pričom si položila tašku na zem.
"Nechaj vyrásť tento strom," ukázal chlapec na malý stromček ledva vykúkajúci spod hmly.
Monika si vzdychla, nevedela si ani len predstaviť jak by to mala správne urobiť, ale tak pre začiatok sa postavila nad stromček a vystrela k nemu ruku. Ešte venovala Tomenovi pochybovačný pohľad a potom sa sústredila na to, aby pod jej rukou stromček vyrástol, ale nešlo to. Po chvíli si vzdychla a chlapec si čupol k stromčeku, skúmajúc či sa natiahol aspoň o centimeter.
"Robíš to ako pred chvíľou?"
"No pred chvíľou som nemala nechať vyrásť strom..."
"Začnime od začiatku, jak si ma vycítila, na čo si myslela?"
"Na nič... nohy ma tak boleli z tých blblých schodov, že som nedokázala na nič myslieť..."
"Sústredila si sa na bolesť?"
"Nie, tú som sa snažila ignorovať. Fakt som na nič nemyslela... a práve to je problém, jak mám nechať vyrásť strom ak nemám myslieť na to aby vyrástol?!" pohodila rukami.

Tomen sa na chvíľu zamyslel: "Robili sme to celý čas zle... moc Zeleného draka sa musíš naučiť používať bez toho aby si naň myslela..."
"A to mám akože jak urobiť?"
"Je to presne ako keď používaš ruku, nemyslíš na to, že ju máš použiť, len to urobíš."
"Jak je potom možné, že doteraz sa mi sila objavila pri emóciách, napríklad jak ma vtedy naštval Ren?"
"Myslím, že emóciami sa dokážeš napojiť na spomienky draka, ale nie na jeho silu."
Monika sa na neho zamračila, ale už do toho nerýpala. Pozrela na stromček ako na svojho úhlavného nepriateľa a potom sa sústredila na svoju ruku, ale len pohľadom, pričom vyprázdnila hlavu. V tom momente jej prsty urobili samovoľný pohyb a stromček vyrástol až k jej ruke. Tomen sa začal radovať a aj Monike sa na tvári objavil prekvapený úsmev.

Po tomto teste sa presunuli do parku Folimanka na Monikin ďalší výcvik. Šlo jej to krásne. Čím viac moc draka používala, tým bola silnejšia. Stromy sa stávali mohutnejšie a dokázala riadiť i rast ich koreňov, pomocou ktorých vytvorila i malý mostík cez potôčik u dódžó. Používanie moci ju vôbec nevyčerpávalo, naopak sršala energiou.

Podvečer sa k nim pridal i Ren. Keď prešiel do dimenzie s Tomenovým cvičiskom otrávene si sadol k jednému stromu a flegmaticky sa oprel o jeho kmeň. Monika si ho okamžite všimla a podišla k nemu.
"No, ako dopadlo rande?" spýtala sa stojac neďaleko neho.
Ren sa na ňu ani nepozrel, len odfrkol: "Do školy s tebou už nepôjdem..."
Monika si musela zahryznúť do pier, aby jej neušiel škodoradostný úsmev, no potom dodala: "Ani nebudeš musieť." Koreň stromu, na ktorom sedel Ren sa zrazu pohol a postrčil ho. Ren sa za seba zmätene pozrel. Chvíľu mu trvalo, kým pochopil, ale potom sa mu rozjasnila tvár.
"Tak to aby si sa to ešte naučila použiť v boji," a už aj vstal mieriac si to do dódžó pre svoje zbrane.

S tým i začal Monikin skutočný tréning. S mocou Zeleného draka v boji proti Renovi už mala šancu. Síce používala špinavé triky, ako že ho korene stromov chytili za členok, keď chcel zaútočiť, alebo, keď bojovali v blízkosti stromov, tak z ničoho nič vyrástol na strome konár, do ktorého chudák narazil. Monika sa tom dobre bavila a šlo jej to stále lepšie.
Tomen sa na tých dvoch pozeral z diaľky a bol rád, že sa Monika dokázala dostať k moci Zeleného draka, vedel totiž, že správa o zajatí Renovho brata dorazí už o pár dní.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 LM LM | E-mail | Web | 7. června 2017 v 20:35 | Reagovat

Bolo to dobré, len škoda, ž si neopísala to Renovo dramatické rande s Kamilou :D

2 Ami Ami | E-mail | Web | 7. června 2017 v 20:43 | Reagovat

Super napísané, každou časťou je to napínavejšie. Len tak ďalej! Vedela som, že Monika príde, ako používat moc Zeleneho draka. :-D

3 rainorchid rainorchid | Web | 7. června 2017 v 21:10 | Reagovat

[1]: Plánujem sa k tomu rande ešte vrátiť ;-) síce to nebude rozpisované do detailov, ale niečo k tomu ešte vymyslím :D

[2]: :-D No musela na to prísť, ináč by Tomen zlyhal a rod Bai chyby nerobí ;-)

4 LM LM | E-mail | Web | 7. června 2017 v 21:45 | Reagovat

[3]:Teším sa :)

5 dinosaurss dinosaurss | Web | 8. června 2017 v 16:49 | Reagovat

Velmi dobře napsané, čte se to jedna báseň!! :-D ..Tak už se opět velmi těším dál. :-)

6 rainorchid rainorchid | Web | 8. června 2017 v 22:38 | Reagovat

[5]: to som rada :D

7 Cecílie Cecílie | Web | 11. června 2017 v 11:21 | Reagovat

Přeji hodně čtenářů a úspěšné psaní. Já sama ale dávám přednost článkům, které nejsou na pokračování.

8 Siginitou Siginitou | E-mail | Web | 11. června 2017 v 13:21 | Reagovat

Velmi úžasné, jako vždy. Dlouho jsem tu nebyla tak mám co dohánět :)

9 rainorchid rainorchid | Web | 11. června 2017 v 13:28 | Reagovat

[8]: Á, som rada, že si späť, tvoje komentáre mi chýbali.

10 Siginitou Siginitou | E-mail | Web | 11. června 2017 v 13:36 | Reagovat

[9]: Já sem taky ráda že jsem zpět, doufám že budu mít na vše čas a nedosere se mi noťas pač s ním mám trochu problémy.

No jako tak jak sem neměla čas na blog, tak nebyl čas ani na pokus o sepsaní knihy. Zatím mám jen 9 stran na pc v office :D
Nějak to tu nestíhám :D

11 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 1. srpna 2017 v 7:48 | Reagovat

Mne chýbal opis rande :( Ja som sa na to tešila :( Bude tu ešte? Ako flashback alebo niečo? Ja som chcela vidieť Rena ako je nechápavý a Kamila ako si nikdy nezatvorí ústa a rozpráva ako mlynček :(
Ale páčilo sa mi, ako Monika reagovala na to rande a na Kam, proste ňuhaha Sayka čmuchá city.
A to so stromom lol :D To bolo dobré!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Všetky tu uvedené texty i obrázky sú môj výtvor a vzťahujú sa na ne autorské práva.
© rainorchid