Prosím o komentáre, vám poslúžia ako "záložka" (budete vedieť čo ste posledný krát čítali) a ja budem mať spätnú väzbu. Díky :)
© rainorchid

DRAČIA PERLA - Dlho očakávaná správa

14. června 2017 v 23:55 | rainorchid |  DRAČIA PERLA
Monika hľadela na plechový náramok na svoje ľavej ruke a prstami prechádzala po vyrytých symboloch. Rozmýšľala nad tým, aké by bolo cítiť plnú moc Zeleného draka, kebyže sa vpije do jej kostí a získa spolu s ňou i jeho spomienky. Už takto jej každučký kúsok tela priam vibroval od tej sily... to čo dokázala urobiť... jak manipulovala so silou v rastlinách... tá moc jej priam opantávala zmysli a náramne si posledných pár dní výcviku užívala.

Mesačný svit vstupoval cez veľké kuchynské okno do tmavej miestnosti, kde sedela pri stole. V mysli blúdila v Renovom svete a nevedela, či sa naň teší alebo je z neho vydesená. Po chvíli vypustila všetky svoje myšlienky z hlavy a zdvihla ruku nad Luciinu mäsožravú rastlinu, ktorá vďaka jej moci ožila. Jej kvety, ktoré pripomínali ústa sa začali priam zúrivo po okolí pohybovať a hľadali svoju korisť. Monike to prišlo náramne vtipné, ale keď vo dverách uvidela Rena, zľakla sa a rastlinka opadla späť do svojho nehybného stavu.
"Čo robíš?" spýtal sa jej prísne, nemal rád, keď svoju moc používala na hranie. Už takto si všimol, že jej sila Zeleného draka dodala veľa sebavedomia a obával sa, že na ňu vplýva oveľa viac, než si uvedomuje.
"Nič," odfrkla, vstala a odišla do Luciinej izby.

Ďalší deň sa zobudila do sychravej soboty, ale jej tvár i napriek tomu zdobil široký úsmev. Na obed sa totiž mala stretnúť so svojimi kamarátmi v pizzerii neďaleko školy. Tréningy jej šli tak dobre, že Tomen navrhol deň voľna. Monika sa na to veľmi tešila. Konečne sa mohla zbaviť Rena a jeho prísnych pohľadov, a užívať si svoj vysokoškolský spoločenský život.

V pizzerii sa stretla s Petrom, Katkou a Verčou. Všetci to boli jej spolužiaci z oboru, ktorých mohla naozaj nazývať svojimi priateľmi. Peter a Katka pochádzali zo Slovenska a i napriek tomu, že Katka bola z Monikinho rodného mesta, stretli sa až na vysokej škole.
Peter im rozprával historky z laborky, v ktorej začal pracovať na svojej bakalárke a dievčatá tiež hovorili svoje predstavy o tom, akému výskumu by sa chceli venovať. Následne sa rozhovor obrátil na ostatných z ich triedy, kde lopotia a na klebety o nich.
"... som počula, že už začala chodiť s niekým novým. Nie?" pozrela Katka na Verču.
"Ještě ne oficiálně. Byly venku jen dvakrát, ale Kamile se moc líbí," uškrnula sa dievčina s krátkymi čiernymi vlasmi.
"A čo tamten..." pozrel na Moniku Peter, lebo ho nenapadlo jeho meno.
"Ren?" doplnila Monika.
"Hej. Čo Ren, prečo to nevyšlo?" spýtal sa Peter Verči. Monika tiež naostrila uši, Ren jej o svojom rande odmietal povedať. Dokonca ani svojej trénerke, Lucií, nepovedal dôvod prečo to nevyšlo.
"Protože jí vrazil, když ho chtěla políbit."
"Čože?!" vyhŕkla prekvapene Monika a aj ostatní sa zarazili.
"To ako vážne? Čo sa stalo?" otočila sa k nej Katka.
"No neudělal to schválně,... že jo, byly nejprve v té restauraci. Sice jí Ren připadal trochu napjatý a moc nemluvil, ale Kamile to nevadilo." Hovorila za oboch, napadlo Moniku. "Po jídle šli do parku na procházku… když si sedli na lavičku u západu slunce, byl pravý čas na romantiku. Kamila naznačila Renovi, že jí může políbit, ale on to nějak nepochopil a drcli si hlavy. To do Kamilinho plánu na krásný první polibek nezapadalo a tak vstala. Ren si asi myslel, že se vybrala na odchod a byl prý dost sklíčený… nevím, mně přijde celkově dost zvláštní. No, ale aby se necítil špatně, tak mu chtěla dát polibek alespoň na líce, tak se k němu zezadu sklonila a v tom jí vrazil! Říkal, že to byl reflex… strašné fiasko! Kamile krvácel nos! Prostě katastrofa… sice se jí omlouval, ale už ho odepsala."
Chudák Ren, tak sa snažil... nečudujem sa, že o tom nechcel hovoriť, pomyslela si Monika, pričom ostatní ľutovali Kamilu.

Po ďalších rozoberaných ľúbostných životoch, hlavne Petra, ktorého dievčatá rady provokovali, sa Monika vybrala na byt. Keď prechádzala okolo svojej školy, na schodoch u vstupu uvidela sedieť malého chlapca.
"Tomen?" spýtala sa začudovane, pričom zastala pred budovou.
"Ahoj Moni," usmial sa na ňu chlapec.
"Čo tu robíš?"
"Čakal som na teba," povedal vážne.
"Áno? A prečo? Dneska si predsa nechcel cvičiť," povedala nechápajúc.
"Užila si si obed s kamarátmi?" spýtal sa jej zaujato, vyhnúc sa jej otázke.
"Áno, bolo to super. Od začiatku školského roka som sa tak dobre nezabavila," odvetila úprimne so širokým úsmevom na tvári.
"To som rád," zamrmlal Tomen.

Monika stále nechápala o čo mu ide, ale vyzeral dosť utrápene, tak si vedľa neho sadla. Nič nepovedala, len čakala. Tomena poznala síce len týždeň, ale prirástol jej k srdci. Vždy mal dobrú náladu a užíval si život ako malé dieťa. Kebyže o ňom nevie, že pochádza z mocného rodu Bai, ktorý chránia rovnováhu medzi svetmi a už prežil skoro pól storočia, tak by povedala, že je to len roztomilý chlapec plný života. Ale teraz, jak tam vedľa nej skľúčene hľadel do zeme, jeho tvár zostarla.
"Pred chvíľou dostal Ren správu o zajatí jeho brata," jak to vyslovil v Monikinom tele stuhla krv. Nadišla dlho očakávaná chvíľa, bude musieť prejsť do druhého sveta a predať moc Zeleného draka jeho právoplatnému dedičovi. Des sa zračil na jej tvári a Tomen ju chytil za ruku.
"Nemal by som ti to hovoriť, ale budeš v poriadku," usmial sa na ňu chlapec. Monika sa roztrasene nadýchla, ale keď uvidela útechu v jeho očiach, upokojila sa.
Tomen zoskočil zo schodov a uklonil sa jej: "Tvoj výcvik bol úspešný, bola si moja najlepšia žiačka... síce jediná, ale aj tak..."
Monika sa trpko usmiala, lebo dostala pocit, že sa s ňou lúči.
"Ďakujem," odvetila tíško.
"Začína pre teba ťažká cesta, ale vedz, že to zvládneš a vrátiš sa do tohto sveta. Ten, kto ťa bude ale najviac potrebovať, je Ren, aj keď to nebude chcieť priznať. Rob ako uznáš za vhodné... viac ti už nemôžem povedať, ešte sa uvidíme," a stým chlapec mávnutím ruky zmizol.

Monike sa na tvári objavil smutný úsmev, s ktorým ešte chvíľu ostala sedieť na schodoch u jej školy. Po chvíli sa postavila a pozrela na cestu vedúcu k Albertovským schodom... napadlo ju, že tento krát ju zavedú niekde, kde ešte nikto z jej sveta nebol...

Keď dorazila na byt okamžite začala baliť. Síce vôbec netušila, čo všetko bude v druhom svete potrebovať, ale chystala sa ako na nejakú túru. Keď bola pobalená, vošla do izby Lucia, ktorá pri pohľade na jej batoh okamžite pochopila, čo sa deje. Dievčatá sa bez slova objali a obom pri tom vyhŕkli slzy.
"Ja sa vrátim," odvetila tíško Monika.
"Len aby, dosť ťažko by sa vysvetľovalo tvojim rodičom, že si šla bojovať do druhého sveta."
Monika sa zasmiala a dodala: "Neboj, Tomen ma o tom uistil."
"To ma teda upokojilo, keď to povedal ten krpec," vybafla na ňu a utrela si slzy. Monika si tiež utrela oči, potom sa na chodbe ešte raz na rozlúčku objali. Dievčatá nepatrili medzi kamarátky, ktoré prejavujú takýmto spôsobom náklonnosť, ale poznali sa už vyše päť rokov a Monika Luciu brala skoro ako sestru. Keď ju objímala myslela i na svojich rodičov, s ktorými sa nemohla rozlúčiť, lebo by tušili, že niečo nie je v poriadku, a potom by jej Lucia nevedela kryť chrbát po telefóne.

Po tom ako padli posledné slzy na rozlúčku sa Monika vybrala tam, kde to všetko začalo, do reštaurácie pána Longa.
Ledva vošla zadnými dverami, skoro do nej vrazil Ren a otázne na ňu pozrel.
"Čo tu robíš? Práve som šiel pre teba..."
"Tušila som to," odvetila pokojne, "Tomen mi povedal, že ti prišla správa o tvojom bratovi, som pripravená."
Ren mierne šokovane prikývol a naznačil jej, aby šla dole do pivnice.
"Long bude hneď dole, prinesie ti odvar zo slzy víly z lesa Niú. Ja sa zatiaľ tiež pripravím..." a na to sa stratil v zadných častiach pivnice, kam nedopadlo svetlo žiarovky, ktorá visela zo stropu.

V miestnosti zavládlo ticho, jediné čo sa dalo počuť, bolo ako sa Ren vzadu prehrabáva krabicami. Monika si zatiaľ sadala na schody pivnice a hľadela na muchu, ktorá narážala na žiarovku. Srdce jej šialene bilo a jej nohy kričali po úteku, no jej myseľ ostala pokojná... cítila sa pripravená.
Po chvíli z tmy vystúpil Ren v hnedých nohaviciach a koženej veste, pod ktorou mal voľný košeľový vršok s dlhými rukávmi. Teraz na ňu nepôsobil tak nebezpečne, ako keď ho uvidela prvý krát... kazil mu to jeho moderný účes od Lucií. Zato jeho zbrane, ktoré mal pripevnené na chrbte boli pôsobivé... a tá dlhá palica s obrovskou čepeľou na konci, ktorú zvieral v ruke... neradno si s ním začínať.

Pán Long prišiel ako na zavolanie.
"Á, vy už ste tu?" povedal prekvapene a zišiel po schodoch dole k nim. Monika sa postavila vedľa Rena a pán Long jej podal malú vialku.
"Tvoj odvar, keď ho vypiješ, budeš sa vedieť dorozumieť na druhej strane. Ale vypi ho až po prechode," odvetil a Monika si fľašku strčila do vačku nohavíc.
"Na druhú stranu prejdeme pomocou železného draka," odvetil Ren, pričom si zastrčil za pás malý nôž. "Long prepojil tento objekt so svätyňou v mojej dedine... slúži teda ako určitý most medzi našimi svetmi. Prechod bez neho je veľmi zložitý a nikdy nevieš, kde presne by si sa mohla ocitnúť."
Monika prikývla nespúšťajúc oči zo železného draka. Rena jej napäté sústredenie pobavilo a usmial sa pre seba, potom ju chytil za ruku. Monika sa na neho preľaknuto pozrela, pričom sa mierne zapýrila.

Ren prikývol pánovi Longovi a starec začal mrmlať jazykom, ktorému Monika nerozumela. Po chvíli sa stena za drakom rozžiarila jasnými farbami a Ren položil ruku na tlamu draka,... svet sa pod ich nohami pootočil o stoosemdesiat stupňov.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 LM LM | E-mail | Web | 16. června 2017 v 19:22 | Reagovat

Dobré a konečne sa blížime dlho očakávanému nahliadnutiu na druhú stranu. Ani nevieš ako sa teším :D
Mimochodom, zdá sa mi, že si sa vo formulácii viet o niečo zlepšila, obzvlášť v úvode si to mala pekne popísané :)

2 rainorchid rainorchid | Web | 16. června 2017 v 19:50 | Reagovat

[1]: Ďakujem za pochvalu :-D aj za opravičky, čo si mi poslala ;-)

Čo sa týka druhého sveta, aj ja sa naň teším :D už mám koncept niekoľkých častí... akurát teda pokračovanie napíšem asi až v piatok - lebo stále sa trápim so skúškovým :-?

3 LM LM | E-mail | Web | 16. června 2017 v 20:05 | Reagovat

[2]:Držím ti s ním palčeky, snáď ti všetky skúšky vyjdú k tvojej spokojnosti ;)

V pohode, píš ako ti to vychádza. ;)
Ja som sa Tengu nedotkla už cca 2. týždne, ale na moju obranu mám nejakých 50 strán spísaných a za sebou pracovne i školou-povinne vyčerpávajúce obdobie. Dnes sa na to možno vrhnem :D

4 looking-for-the-way looking-for-the-way | 17. června 2017 v 22:29 | Reagovat

Moc pěkný a napínavý příběh.
Soustřeď se ale na zkouškové. Budu ti držet palce.

5 dinosaurss dinosaurss | Web | 17. června 2017 v 22:44 | Reagovat

Páni, tak tohle vyprávění se velmi povedlo.
Je to už víc a víc napínavé, alespoň dle mého názoru. Nezbývá mi nic jiného, než čekat na pokračování, na které se už moc těším. :-)
Se zkouškami držím palce. :-)

6 rainorchid rainorchid | Web | 17. června 2017 v 23:28 | Reagovat

[3]:, [4]:, [5]: ďakujem, že mi budete držať palce so skúškami, ste veľmi zlatí :-)

7 sugr sugr | E-mail | Web | 19. června 2017 v 18:43 | Reagovat

Tak jsem taky dočetla a jdu taky držet palce! :-)

8 Ami Ami | E-mail | Web | 19. června 2017 v 21:38 | Reagovat

Ha! Tak ti treba Kamila, Ren je náš! :-D :-D A ako príbeh pokračoval... To bol fakt napínak.
Btw, tiež držím palce! ^^

9 rainorchid rainorchid | Web | 19. června 2017 v 23:18 | Reagovat

[7]:, [8]: ďakujem, ste milé :-)

10 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 1. srpna 2017 v 7:51 | Reagovat

Na toto som čakala! Wohoo dočkala som sa jemného opisu randíčka^^ A ješiš to bolo parádne! Haha chudák Ren, šak on vôbec nič nechápal. Doteraz ani nevedel, čo je mobil a rande v jeho svete asi prebieha inak :D A Kamila ako..odpísať tak skvelého chlapa kvôli menšiemu fiasku..no bude to lutovať :D

11 rainorchid rainorchid | Web | 1. srpna 2017 v 18:50 | Reagovat

[10]: Ty si z Rena celá paf :D :D

12 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 2. srpna 2017 v 7:10 | Reagovat

[11]: Tomu ver! Šak dokonalý je! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Všetky tu uvedené texty i obrázky sú môj výtvor a vzťahujú sa na ne autorské práva.
© rainorchid