DRAČIA PERLA - Výcvik

24. května 2017 v 19:00 | rainorchid |  DRAČIA PERLA
"Začneme fyzickým tréningom, aby si sa trochu rozhýbala... Ren, môžeš to prevziať..." a s tým od nich Tomen odstúpil.
Ren si pretrel tvár, nebol veľmi nadšený z toho, že má Moniku trénovať. Predpokladal, že bude úplne nemožná a nervy mal už takto v ťahu, lebo ho neustále trápili hororové predstavy o osude jeho brata a východných kmeňov.
"Dobre, tak si daj kolečko okolo tej budovy a ja zatiaľ vymyslím, čím začneme," povedal nakoniec.
Namiesto toho, aby sa Monika hneď pustila do behu, začala so strečingom.
"Čo robíš?" pozrel na ňu mierne šokovane Ren, keď sa pred ním začala predkláňať vo svojich priliehavých funkčných legínach. Zaujala ho jej flexibilita a na moment úplne zabudol na čo sa pýtal.
"No, musím sa trochu roztiahnuť, ináč ma bude všetko bolieť," odvetila kým tlačila váhou do neďalekého stromu. Keď sa cítila pripravená, tak vyrazila k dódžó.

Vďaka tomu, že zvykla chodiť behať s Luciou, tak vlastnila vhodné oblečenie, ale ich tréning sa väčšinou obrátil na klebetnú prechádzku. Ledva teda popobehla k mostíku, už cítila pichanie v boku. Snažila sa držať pekné pravidelné tempo, kým ju chlapci videli, ale za dódžó prepla na chôdzu, pri ktorej lapala po dychu.
"To nie je beh!" objavil sa pred ňou Ren a ona sa preľakla.
Jak sa sem sakra dostal? pomyslela si a hneď začala zase bežať.

A to bol len začiatok... Následne jej poručil, aby mu ukázala nejaké techniky, ktoré ovláda. Predviedla mu kopy do rôznych strán, pár kombinovaných techník spolu s údermi a blokmi. Dosť dlho jej len porúčal, vždy chcel vidieť niečo iné, bez toho aby sa k tomu nejak vyjadril. Monike jeho bezvýrazná tvár prekážala, nevedela, čo si o jej schopnostiach myslí.
Ren síce nebol veľmi spokojný a bol si istý, že by boj v jeho svete neprežila, ale keďže techniky poznala, rozhodol sa ešte vyskúšal jej reflexy.

Z nenazdajky na ňu zaútočil a na jeho prekvapenie, mu úder vyblokovala. No Monika sa tešila priskoro, lebo jeho následný kop na obličky už nezaregistrovala a schytala to priamo do chrbta. V Monike sa únava stretla s hnevom a bez ďalšieho uvažovania zamierila úder na Renovu hlavu. Ten sa jej len ladne uhol s úsmevom na tvári. Aby ju provokoval ešte viac, dal si obe ruky za chrbát a nechal ju zbesilo kopať a udierať, kým on sa jej len uhýbal.
"Stačilo?" spýtal sa povýšenecky, keď Monika na moment zastavila aby nabrala silu. Už nevládala, jej údery boli ku konci už príliš slabé a nekoordinované, no nemienila sa vzdať, kým toho parchanta netrafí.
Pustila sa do ďalšej série útokov, ale po určitej dobe jej svaly vypovedali a vyčerpaná padla na zem.
"Už chápem prečo si prestala chodiť na karate," šepol jej Ren, "...nechcela si sa tam už strápňovať." Jeho slová zabodli do veľmi citlivej témy a prebudili v Monike nepríjemné spomienky.

Ren sa vybral na odchod, no v tom za sebou začul pohyb. Otočil sa späť k Monike, čím sa tesne vyhol jej úderu na solar. Zadnou nohou na neho namierila kop a Ren ho musel obomi rukami vyblokovať, ale aj takto ho tá rana donútila urobiť krok vzad. Vtedy uvidel, že Monikine oči hrali jasnozelenou farbou a letmo pozrel na Tomena, ktorý mu spokojne prikývol. Vo chvíli, keď odvrátil zrak, Monika urobila otočku o stoosemdesiat stupňov do podrepu a vykopla ho z rovnováhy. Ren tvrdo dopadol na zem a teraz sa nad ním týčila ona.

Začula za sebou Tomenov potlesk: "Výborne Ren, vedel som, že to zvládneš."
"Čože?!" nechápala.
"Mal som ťa vyprovokovať, aby sa v tebe prebudila sila Zeleného draka," odpovedal jej Ren, keď sa zdvihol na lakte. Myslel si, že to vezme v pohode... on predsa, len nasledoval Tomenove inštrukcie, ktorý mu prezradil kam rypnúť. No Moniku ovládla zlosť, moc Zeleného draka v nej začala búrlivo vrieť a schmatla Rena za tričko.
"Ty zmrd," precedila skrz zuby. "Tak len aby si vedel, odišla som, lebo ma nebavilo byť stále druhá! Na každej poondenej súťaži ma porazila otcova hviezdna študentka a v jeho očiach som len klesala, každou porážkou. Bolo úplne jedno, jak veľmi sa snažím! Nebola som nemožná, síce som vyšla z cviku, ale ty ma určite urážať nebudeš, ani keď je to súčasť vašej chorej hry!" a pustila ho zase na zem.
Tomenovi venovala nenávistný pohľad a vybrala sa k potôčiku u dódžó, ktorý preskočila. V tom momente prestúpila do druhej dimenzie a naštvane kráčala preč z parku Folimanka.

Keď prešla, Tomen sa natešene usmieval s pohľadom upretým k miestu, kde zmizla.
"Výborne, je skutočne talentovaná... počúva draka i bez toho, aby o tom vedela... vidíš ako krásne prekročila späť do svojho sveta?"
"A stálo to za to? Teraz sa nebude chcieť vrátiť..." mrmlal Ren, kým zo seba prášil prach.
"Budeš musieť za ňou."
"Ja? Však je na mňa naštvaná a vrie v nej moc Zeleného draka... nie som blázon."
"Snáď sa jej nebojíš..." podpichol ho Tomen.

Ren sa za Monikou vybral veľmi neochotne, ale ešte ju zazrel predtým, než stihla odísť z parku.
"Monika počkaj!" kričal za ňou ale ona ho ignorovala. "Moni," povedal nežne, keď ju dobehol a chytil za ruku. "No tak, vráť sa, nechcel som..."
Monike sa najprv zračila na tvári zlosť, ale nakoniec si len vyčerpane vzdychla a sadla si na neďalekú lavičku.
"Odišla som, aby som nebola večne len tá druhá... Začala som sa venovať škole a podarilo sa mi dostať až sem, na Univerzitu Karlovu v Prahe... A vieš čo bola prvá vec, čo mi na to povedal otec? Že nie som taká dobrá, aby som to dokončila. Uvedomila som si, že pre neho nebude nikdy nič dosť dobré. Myslela som si, že ma to už netrápi,... že sa mu už nesnažím nič dokazovať... asi som sa mýlila..."

Síce Ren úplne nechápal, čo Univerzita Karlova chce byť... ale podstatu Monikiných slov pochopil a prisadol si k nej na lavičku.
"Viem aké to je byť nedocenený niekým, na kom ti záleží," povedal potichu a Monika k nemu zdvihla pohľad.
Ren hľadel pred seba a po chvíli prehovoril: "Odmalička žijem v tieni mladšieho brata, dediča moci Zeleného draka. Napriek tomu, že nepreukázal žiadny talent v boji a furt len behal za ženami, on bol vždy ten obľúbený, vyvolený... a nemusel pre to pohnúť ani prstom. Ja som sa stal najlepším bojovníkom v dedine, vybral som sa do Chrámu padlých a prešiel tréningom. Napriek tomu všetkému som sa mohol stať len bratovou pravou rukou... ostal som v jeho tieni..."
Ren si zrazu uvedomil, že sa zdôveril viac ako chcel a rýchlo vyskočil na nohy.
"Ak som môjho neschopného brata naučil bojovať, zvládnem to i s tebou... a už nebudem používať triky na prebudenie moci, zvládneš to i bez nej..." a načiahol k nej ruku.
Monika sa na neho uškrnula, podala mu ruku a vytiahol ju na nohy. Jasnozelená farba sa z jej očí vytratila a vybrali sa späť do druhej dimenzie za Tomenom.

Keď prestúpili, Tomen natešene zoskočil zo schodov dódžó.
"Dúfam, že sa na mňa nehneváš..." pozrel na Moniku previnilo chlapec, "chcel som len, aby si vedela ako načrieť do sily, ktorá v tebe drieme."
"Ó, to sa neboj, viem sa k nej dostať... stačí mi na teba pomyslieť," povedala na oko naštvane a oči jej vzbĺkli jasnozelenou farbou.
Tomen nasucho prehltol a Ren sa s chuťou zasmial, páčilo sa mu Monikine zastrašovanie veľkého Bai. Monika prvýkrát počula jeho smiech a zvláštne ju pohladil po srdci.
"Ale tak to je výborné," povedal neisto chlapec pred ňou. "Takto sa môžeme pustiť do druhej fáze výcviku. Zelený drak dokáže ovládať životnú energiu všetkého, čo neovláda myseľ."
"Áno, toto mi už Ren spomínal, čo to presne znamená?"
"Zober si tento potôčik, na jej prúd nevplýva životná energia, s ňou by si nevedela manipulovať. Ale stromy žijú, dýchajú..." podišiel k nej, vzal ju za ruku a odtiahol k najbližšiemu stromu. "Polož ruku na kmeň, zavri oči a cíť jeho energiu."
Monika ho poslúchla, snažila sa načúvať, niečo cítiť... ale nešlo to. Namiesto toho v hlave uvidela veľké biele oči a preľaknuto odtiahla ruku.
"Čo sa stalo?" spýtal sa Tomen, keď uvidel jej vydesenú tvár.
"Neviem, niečo som videla," a položila ruku späť na strom.

Monikina myseľ sa ocitla v strede temnej ničoty.
Haló? zvolala, ale zvuk sa tam nešíril, len dunel na jednom mieste. Pozrela na zem, lebo sa jej zdalo, že sa pod ňou niečo mihlo. Čupla si a zaťukala na podlahu, bola zo skla. Zaklopala znovu a černota pod jej nohami sa zavlnila ako voda. Zahľadela sa do vĺn ničoty a po chvíli znovu uvidela tie biele oči, patrili Zelenému drakovi, ktorý na ňu hľadel z druhej strany.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 LM LM | E-mail | Web | 24. května 2017 v 21:39 | Reagovat

Dobrá časť, pekne spracovaná a do teraz jedna z najlepších. Zlepšila si sa v dialógoch, tie sa mi fakt páčili. Cítila som v nich silnejšie emócie a to ma potešilo. Vôbec som nemala problém vcítiť sa do nich :)

Musím však povedať, že aj keď je v českom jazyku po správnosti Univerzita Karlova, tak v slovenčine mi to nesedí a hlasujem za Karlovu univerzitu :D

2 moje-farby moje-farby | Web | 24. května 2017 v 21:53 | Reagovat

[1]: :D ďakujem za pochvalu... som veľmi rada, že si sa do tých dialógov vedela vžiť :D

čo sa týka tej Karlovky, zatiaľ to nechám tak, ale možno sa k tomu časom vrátim a prehodím ;-)

3 LM LM | E-mail | Web | 25. května 2017 v 19:27 | Reagovat

[2]: Odohráva sa to v Prahe, takže po tejto stránke je to správne. :D

4 Ami Ami | E-mail | Web | 27. května 2017 v 22:39 | Reagovat

Wow to bolo super, znova. Teším sa na ďaļšiu časť. ;)

5 moje-farby moje-farby | Web | 27. května 2017 v 23:37 | Reagovat

[4]: :-) vďaka

6 sugr sugr | E-mail | Web | 28. května 2017 v 8:58 | Reagovat

Přiléhavé funkční legíny..., a sakra, jdu se podívat zda je ve skříni taky mám! ;-)

7 moje-farby moje-farby | Web | 28. května 2017 v 10:38 | Reagovat

[6]: :D  :D

8 Elis Elis | Web | 31. května 2017 v 16:51 | Reagovat

Přečetla jsem si části zpátky, jak mě to zaujalo :D
Super část :3

9 moje-farby moje-farby | Web | 31. května 2017 v 18:04 | Reagovat

[8]: :-) vďaka

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Všetky tu uvedené texty i obrázky sú môj výtvor a vzťahujú sa na ne autorské práva.
© rainorchid