DRAČIA PERLA - Rande

31. května 2017 v 20:30 | rainorchid |  DRAČIA PERLA
V pondelok šla Monika do školy, mala totiž i svoj vlastný život a nemohol sa točiť len okolo výcviku, ktorý ju mal pripraviť na prechod do druhého sveta. K tomu študovala obor Chémia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Karlovej, čo nebola prechádzka ružovou záhradou. Ako by to nestačilo, do druhého ročníka sa dostala len veľmi tesne s potrebnými kreditmi a tento rok potrebovala dohnať i nesplnené predmety z prváku. Objavenie dračej perly jej teda veľmi nepomáhalo so životom.

Monikin deň začal s cvičeniami z fyziky, ale aj napriek tomu, že chcela dávať pozor, nemohla prestať myslieť na Zeleného draka vo svojej vidine. Bol majestátny a vyžaroval energiu, ktorá jej priam opantávala zmysli. Keď sa vytrhla z tranzu, chalani jej povedali, že v ňom bola dosť dlho a snažili sa z nej dostať čo ďalšieho videla... no nič iné si nevybavila. Tomen bol ale presvedčený, že s ňou drak komunikoval a predal jej svoje spomienky, a skúsenosti... preto jej tréning v nedeľu zintenzívnel. Ren priniesol svoju kolekciu zbraní a učil ju ako sa s nimi narába. S Tomenom dúfali, že s použitím zbraní jej naskočia nejaké spomienky, ale nič. Dokonca z fyzického tréningu bola tak vyčerpaná, že pri meditácií s Tomenom akurát zaspávala...

Po cvičeniach z fyziky nasledovala trojhodinová prednáška z organickej chémie vo veľkej prednáškovej miestnosti. Monika si sadla do zadnej lavice a nie dopredu ku kamarátkam, lebo bola až príliš unavená na to, aby vymýšľala klamstvá o tom, čo cez víkend robila. No ako neskôr zistila, nebol dobrý nápad si sadnúť dozadu... veľmi rýchlo totiž zaspala. Z celej prednášky mala napísaných len prvých tridsať minút, aj to nie práve najkrajšie.
"Myslel som si, že si sa prišla učiť," ozval sa posmešný hlas vedľa nej, keď sa prebrala. Monika sa preľakla a s vypúlenými očami pozrela na Ren, ktorý sedel skoro veľa nej.
"Čo ty tu robíš? Mal si ma počkať vonku," odsekla podráždene. Ráno mu totiž asi hodinu prehovárala do duše aby ju nechal ísť do školy samú. Keď nepovolil, tak sa dohodli na tom, že ju bude strážiť spred školy, aby ho kamarátky nevideli a nezačali sa zbytočne vypytovať.
"Včera si mi tvrdila, že dnes nemôžeme trénovať, lebo musíš prísť na hodiny... a čo robíš, keď prídem? Spíš ako u Tomenovej meditácií..."
"No dovoľ, však som si písala," a ukázala na stránku poznámok, ktorú vyprodukovala.
"Ano, ale to je ešte zo začiatku hodiny a čo to ostatné?" uškŕňal sa na ňu flegmaticky pričom pohodil rukou smerom zapísanej tabuli.
Monika sa zatvárila urazene a potom na neho podozrivo pozrela: "Odkedy tu vlastne sedíš? Prečo si ma nezobudil?"

V tom k Monike pristúpilo nízke dievča s krátkymi čiernymi vlasmi a milou tvárou.
"Ahoj Moni, co sis k nám nesedla?" spýtala sa jej kamarátka z výčitkou v hlase.
"Á, čau... no vieš, bola som unavená, tak som nechcela spať pod nosom profesora..."
"Měla si nabitý víkend?"
"Áno, dá sa to tak povedať," usmiala sa Monika kŕčovito.
"Donesla jsem ti ty poznámky, co si chtěla, z pátku..." hovorilo jej dievča, pričom vyhrabala z tašky zošit.
"Super, díky moc," odvetila Monika a vzala si od nej zošit.
"Verčo? Můžeme jít?" ozvalo sa spoza dievčaťa a Monike kývla na pozdrav jedna z jej spolužiačok, Kamila. No ledva jej stihla Veronika odpovedať, Kamila okamžite zaregistrovala Rena.
"Ahoj, tebe jsem tu ještě neviděla, já jsem Kamila," usmiala sa na neho koketne a Monika okamžite zbledla. Kamila bola naozaj pekná dievčina s dlhými hnedými vlasmi až po pás, ktorej snáď žiadny chlap nedokázal odolať.
Ren si divne odkašlal a potom zo seba dostal dve slová: "Som Ren."
"Ale, to je zvláštní jméno," usmievala sa na neho Kamila a už aj stihla obísť Moniku a sadla si na voľnú stoličku medzi ňou a Renom. "Odkud si a jak se znáte s Monikou?"
"Toto je bratranec mojej spolubývajúcej zo Slovenska, prišiel na návštevu a chcel vidieť našu školu," vstúpila do toho rýchlo Monika.
"Kamčo? Nechtěla si náhodou jít?" oslovila ju Veronika a Kamila si ťažko vzdychla. Ren bol pre ňu skutočný úlovok a nechcela ho nechať len tak uplávať.
"Á ano, jasně, tak..." a rýchlo sa kolem seba obzrela, schmatla Monikin zošit z organiky, jej pero a na dolný roh napísala svoje telefónne číslo. Časť stránky potom odtrhla a podala ho Renovi.
"Zavolej mi," povedala koketne a šla s Veronikou z prednáškovej miestnosti.
Keď odišli Monika začala konečne normálne dýchať a pozrela na Rena, ktorý si zvláštne obzeral Kamiline číslo.
"Čo s tým mám robiť?" spýtal sa Moniky a ona skoro spadla zo stoličky, však on ani nevie čo je telefón!

Po škole, cestou na byt, Monika vysvetlila Renovi čo je mobil, a že sa ho Kamila pokúsila zbaliť. U oboch vysvetleniach sa tváril veľmi zvláštne a nevedela, či pochopil čo mu hovorí.
Na byte sa ho potom najviac nezaujato ako toho bola schopná, spýtala: "Čo chceš teraz urobiť?"
"Nič," odvetil a sadol si na rozkladací gauč, na ktorom spával.
"Ahojte, o čom sa bavíte?" vykukla z kuchyne Lucia, ktorá sa tam presunula s učením, lebo ju to už v izbe nebavilo.
"Vieš, Ren tuto, ma nepočúvol, vliezol do školy a Kamila si na ňom skoro oči nechala."
"TÁ Kamila?" vypúlila Lucia oči, lebo dobre vedela, že to dievča dokáže dostať lusknutím prsta koho si zaželá. "A? Čo? Idú na rande?"
Monika sa snažila zakryť radosť, keď povedala: "Nie, nemá záujem."
"Vážne? A nebude to divné? Kamilu predsa chlapi neodmietajú... myslím, že by to mohlo vzbudiť zbytočné otázky..."
Monika si ťažko vzdychla. "Ren, Lucia má pravdu..." pozrela na mladíka, ktorý sa venoval brúseniu svojich nožov. Vždy keď bol na izbe robil len toto, už ho chcela navyknúť na pozeranie televízora, aby ju s týmto neznervózňoval, ale nezaujalo ho to. "Budeš musieť prestať chodiť do mojej školy, lebo len zbytočne vzbudzuješ pozornosť. Kamilu žiadny normálny slobodný chlap neodmietne."
"Tak s ňou pôjdem na rande," povedal a dievčatá na neho šokovane pozreli. Keď si uvedomil, že stíchli, vstal a pozrel do Monikiných očí: "Nenechám ťa bez ochrany, kým nedokážeš skutočne používať moc Zeleného draka... dokážeš si síce zmeniť farbu oči a párkrát sa v tebe prebudí bojachtivosť, ale to nestačí. Kým pôjdem s Kamilou na rande budeš s Tomenom, aby som vedel, že si v bezpečí..."

Monika cítila ako jej srdce bije až niekde v hrdle, kým na ňu hovoril... jeho tmavé prenikavé oči hľadeli priamo na ňu, bola z neho v rozpakoch.
"Tak, jak mám toto použiť?" spýtal sa, pričom vytiahol zo zadnej kapsy nohavíc Kamiline telefónne číslo.
Keďže Monika ostala primrznutá, číslo si od neho vzala Lucia.
"Ono to nebudeš mať zase tak jednoduché," upozornila ho Lucia, "musíme ti najprv vymyslieť backstory."
"Kamile som zatiaľ povedala, že je to tvoj bratranec zo Slovenska, ktorý si prišiel pozrieť školu."
"Hmm, zo Slovenska... z toho ma napadá... jakto, že vieš slovensky?" pozrela na neho podozrivo Lucia.
"Vďaka slze víly z lesa Niú."
"Čože?" pozrela na neho prekvapene Lucia a aj Monika zdvihla obočie.
"V mojom svete žijú hlboko v lese Niú nemé víly, s ktorými sa dá komunikovať len keď ti darujú jednu svoju slzu. Po tom čo ju vypiješ, rozumieš ich myšlienkam... Keď som prešiel do tohto sveta, tak mi Long pripravil odvar z jednej takejto slzy, aby som mohol hovoriť s osobou, ktorá prenesie moc Zeleného draka na druhú stranu."
"To je husté... na tom by sa dalo zbohatnúť... len si to predstav Moni, nemuseli by sme sa učiť cudzie jazyky..." šepla kamarátke.
"Slza sa nemôže dlhodobo užívať a vydrží len kým používaš tú jednu reč," vyviedol Luciu z omylu.
"Škoda... no, ale venujme sa tvojmu rande, musíme to celé vymyslieť," povedala Lucia a už ho ťahala do kuchyne kuť plány.
"Nemala by si sa učiť na ten zápočet?" vybafla za Luciou ešte Monika.
Ale ona ju len odbila s: "To hej, ale už ma to nebaví..." a zmizla s Renom za rohom.
Monika ostala stáť na chodbe sama a divne ju pichlo v srdci. Vzala si tašku zo zeme a zapadla s učením do Luciinej izby.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ami Ami | E-mail | Web | 1. června 2017 v 4:22 | Reagovat

Táto časť bola zábavná, Ren asi nemá na výber. :-D
"Čo s tým mám robiť?" To bolo najlepšie. :-D

2 dinosaurss dinosaurss | Web | 1. června 2017 v 17:46 | Reagovat

Tak to je velmi humorné, tato kapitola se moc povedla. :-)

3 moje-farby moje-farby | Web | 1. června 2017 v 18:14 | Reagovat

[1]: Som rada, že sa ti časť páčila. :-D Bola som totiž veľmi zvedavá na tvoj komentár, keďže v recenzií si písala:
"snáď z toho nebude nejaká lovestory, to by zbytočne pokazilo ten dej"
a ja som ti sľúbila, že z toho urobím srandu :D Tak zatiaľ sa držím :-D

[2]: A to som túto kapitolu prepisovala niekoľkokrát! Pôvodne som totiž rozpisovala čo Monika videla v tom tranze, ale uberalo sa smerom čo sa mi moc nepáčil... nakoniec som to vysekla a len zhrnula do toho jedného odstavca na začiatku... a celú kapitolu poňala úplne ináč... som rada, že ťa to pobavilo. :-D

4 LM LM | E-mail | Web | 1. června 2017 v 20:45 | Reagovat

Super kapitola a pobavila ma, len mne osobne troška nedávalo zmysel, prečo by ju nemohol odmietnuť. Veď každý máme svoj typ partnera a ani tá Kamila by nesadla každému... Ale do príbehu ti to zapadá, tak je fajn a máme tu scénu, ktorá vyprovokuje Monikine city ;)
Teším sa, čo bude ďalej :)

5 moje-farby moje-farby | Web | 1. června 2017 v 22:31 | Reagovat

[4]: Tak jasne, že by ju mohol odmietnuť, ale ide len o rande slobodného chlapa a krásnej holčiny... nie výber partnera na celý život. Proste by bolo divné ju bezdôvodne odmietnuť (ešte predsa nevie aká je) a aj tak... keby sprevádzal Monikou do školy, tak by ho Kamila na to rande ukecala... nemá proste na výber :D

6 LM LM | E-mail | Web | 1. června 2017 v 22:32 | Reagovat

Chudák :D :D

7 Dulce Nika Dulce Nika | Web | 3. června 2017 v 18:30 | Reagovat

pekne napísané :-)

8 tanicka04 tanicka04 | Web | 4. června 2017 v 15:23 | Reagovat

Ahoj, krásný blog zvu tě do mého knižního klubu(http://tanicka04.blog.cz/1706/klub-knihomolu) doufám že se ti bude líbit
P.S.: Miluji tvoje příběhy

9 moje-farby moje-farby | Web | 4. června 2017 v 17:02 | Reagovat

[7]: ďakujem :-)

[8]: Som rada, že sleduješ môj príbeh Dračia perla... budem rada ak k nemu budeš častejšie komentovať ;-)

Ináč na tvoj knižní klub sa kuknem ;-)

10 Ami Ami | E-mail | Web | 4. června 2017 v 23:42 | Reagovat

[3]: A vydarilo sa, bolo to vtipné. :-D Nechcela som ťa nijako uraziť a ani podobne, len som sa už stretla aj s takými príbehmi (bohužial aj knihami), ktoré zozačiatku pôsobili dobre, len ako sa blížili ku koncu, bolo to moc presladené. :-|

11 moje-farby moje-farby | Web | 5. června 2017 v 2:19 | Reagovat

[10]: Jasne v pohode, neurazila som sa :D práveže to nemám v pláne presladiť... ale dneska som chcela začať písať pokračovanie a zistila som, že sa mi z toho "rande" ťažko vymotáva tak, aby mi to pekne zapadalo do konceptu 8-O tak snáď sa to podarí :-? :D

12 dinosaurss dinosaurss | Web | 5. června 2017 v 20:25 | Reagovat

[3]: Jsem z toho přímo nadšený, takže klobouk dolů a přepisování se rozhodně vyplatilo :-D

13 Joina Joina | Web | 6. června 2017 v 5:49 | Reagovat

Dobře to popisuješ :)
Docela čtivá tahle kapitolka :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Všetky tu uvedené texty i obrázky sú môj výtvor a vzťahujú sa na ne autorské práva.
© rainorchid