© rainorchid
Kvôli technickým problémom bola stránka presťahovaná na blogspot.

DRAČIA PERLA - Prečo za tebou stojí polonahý chlap?

10. května 2017 v 19:00 | rainorchid |  DRAČIA PERLA
Policie v Praze pátrá po muži s meči. Svědci podali děsivou výpověď.
------
Monika celá zbledla po prečítaní novinového titulku. Ospravedlnila sa Jackiemu a už aj šla s Luciou v pätách dozadu, cez kuchyňu, na chodbičku, kde boli schody do pivnice. Lucia za sebou zatvorila dvere a otázne sa pozrela na kamarátku.
"Čo sa preboha stalo? Nemali ste náhodou s Renom ísť sem a zistiť, ako sa dostanete do toho druhého sveta?"
Ale Monika ju ignorovala a rýchlo očami prebehla preambuly článku:

U Nuselského mostu si dnes zažil mladý pár procházku hrůzy. V rozhovoru pro náš časopis uvedli, že nejenže našli mrtvé tělo, ale pravděpodobně se setkali i s vrahem. Zprávy o zakrváceném muži s meči v dlouhém kabátě potvrdili i další.

Znovu naskrolovala na identikit páchateľa a žalostne vzdychla. Napokon pozrela na Luciu a porozprávala jej o útoku ohyzdných oblúd u mostu i o mladom páre, ktorý sa vydesil Rena. Luciu zaujalo, ako hovorila o schopnostiach získaných od Zeleného draka, tak ju Monika ešte zasvätila do rozhovoru, ktorý mala s pánom Longom...
"...a prečo sú v stopách Renovho brata?"
"On je dedič tejto moci, chcú ho zabiť predtým, než by sa k nej dostal. A teraz vďaka tomu, že Ren použil svoju krv, aby zlomil kliatbu na tebe, tak ho vedeli vystopovať. Ale myslela som si, že toto ti Ren povedal, keď si sa prebrala."
Lucia len zaskočene pokrútila hlavou. Keď sa ráno zobudila v Monikinej izbe, tak jej Ren nejaké veci vysvetlil, ale to jej nepovedal, že ju zachránil na úkor jeho brata - zaskočilo ju to.

V tom ticho prerušil pán Long, ktorý vošiel zadnými dverami. V ruke zvieral malú zásielku a na tvári sa mu zračil široký úsmev.
"Slečna Monika, kto je toto?"
"Ou, prepáčte, toto je moja kamarátka, Lucia," ukázala na svoju spolubývajúcu, ktorá pánovi Longovi kývla na pozdrav. Pán Long k nej pristúpil a úplne nemiestne jej začal obzerať pravú ruku. Lucií to nebolo veľmi príjemné a snažila sa od starca odtiahnuť.
"Už necítim prítomnosť kliatby, ale ešte tam je akési spojenie... zaujímavé..."
Lucia sa po jeho slovách prestala vrtieť a so zatajeným dychom čakala, čo zo starca vypadne. Zase ju popadne chuť zabiť Rena?
"Môžem?" ukázal na pletení náramok na jej ruke a Lucia ho rozviazala. Pán Long si ho od nej vzal a venoval jej vrúcny úsmev.
"Nič sa neboj slečna Lucia, dám ti na náramok ochranné kúzlo, ktoré potlačí puto. Časom sa potom vytratí úplne..."
"Pán Long, už myslíte, že by sa dalo s Renom hýbať?" opýtala sa ho Monika ešte predtým, než stihol s náramkom odísť do kuchyne.
"Neviem, nebol som za ním. Ale už je skoro večer, mohlo by to ísť. Prečo?"
Monika mu na to ukázala identikit a Long pochopil obavy v jej hlase.
"Tak sa zdá, že polícia sa vypytovala po okolí. Čo keď nás niekto videl sem vchádzať? Potrebujeme ho odtiaľto čo najrýchlejšie dostať."
"Rozumiem. Choďte za ním dole a v krabiciach sa obzrite po nejakom oblečení. Ja zatiaľ dám kúzlo na náramok," a s tým sa stratil za kuchynskými dverami.

Dievčatá sa vybrali dole do tmavej pivnice osvetlenou len jedinou žiarovkou. Luciou prešli zimomriavky z toho miesta a zastala na schodoch, keď uvidela obrovského železného draka, o ktorom jej Monika rozprávala v parku Folimanka. Bol naozaj skvostný.
"Pozri sa po niečom, čo by si mohol Ren obliecť," ukázala Monika po nespočetnom množstve krabíc a išla dozadu k spiacemu mladíkovi. Vyzeral, že odkedy ho tam nechala, tak sa ani nepohol, ale hrnček so smradľavým liečivým čajom, vedľa jeho hlavy, bol prázdny. Začala si ho obzerať... Ležal tak pokojne, skoro ani nedýchal. Opatrne mu vzala ruku, že sa mu pozrie na rany, ale na to sa Ren celý trhol a otvoril oči.
"Čo robíš?" spýtal sa s bolesťou v tvári.
"Chcela som sa pozrieť, či sa ti už zahojili rany. Potrebujeme ťa odtiaľto dostať..."
"Čože? Prečo?"
"No, vieš ako si vystrašil ten párik u podchodu?" spýtala sa vyčítavo. "Tak ťa nahlásili na polícií a dokonca o tebe koluje portrét, podľa ktorého ťa hľadajú."
"Konečne!" vyhlásila víťazne Lucia a podišla k nim v ruke zvierajúc veľkú čiernu mikinu s kapucňou. Síce mala na sebe pár dier, ale splňovala Monikine predpoklady.

Ren sa ťažko posadil a dievčatá mu pomohli obliecť mikinu. Celé telo ho bolelo, ale rany mal zocelé. Monika ho podoprela, aby sa dokázal postaviť, ale potom už dokázal ísť sám. Hore dal Lucií pán Long späť jej náramok, a potom sa vybrali na metro. To ušetrilo Renovi sily a ešte sa takto vyhli policajtom, ktorý hliadkovali okolo Nuselského mostu.

Keď došli pred byt dievčat, Lucií chvíľu trvalo, kým odomkla, lebo sa zámka občas zasekávala. To poskytlo dostatok času starej pani Ivičičovej od vedľa, aby strkala zase nos do vecí iných.
"Holky, jak pak se má Jaro?"
"Dobrý deň," pozdravili obe a Lucia začala rýchlejšie zápasiť so zámkom. "Ále, Jaro je v poriadku. Ešte si ho síce nechajú jeden deň v nemocnici, ale to len p..."
"A kdopak je tohle?" skočila jej do reči starena hneď, keď sa Lucií podarilo otvoriť dvere. Bála sa totiž, že by jej ušli do bytu skôr, ako by zistila, čo ju naozaj zaujímalo. Snažila sa totiž obzrieť si Renovu tvár, ale ako mal na hlave kapucňu a ešte k tomu stál bokom k nej, tak to nebolo podľa jej predstáv.
"To je môj bratranec, prišiel na návštevu. Ale necíti sa veľmi dobre. Takže ak nás ospravedlníte..." odvetila Monika a už tlačila Rena do bytu.
"Nashledanou," odzdravili a zabuchli dvere.

Monika tisla Rena do Luciinej izby, kde sa ťažko posadil na sedačku a dal si dole kapucňu.
"Čo budeme robiť? Tá babizňa do všetkého strká nos! Čo keď Rena spozná podľa nákresu?" hovorila nervóznym šeptom Monika, lebo sa obávala, že ich Ivičičová odpočúva za dverami. A mala pravdu, lebo až po chvíli začuli buchnutie jej dvier. Dovtedy sliedila na chodbe, ale keď nič nepočula, vrátila sa do svojho bytu.
"Neviem, ale keď ho spozná a zavolá políciu... Však nevie ani preukázať svoju totožnosť..." zastonala Lucia a obe pozreli na Rena, ktorý nechápal, čo od neho chcú.
"Nemáš asi doklady, však?" spýtala sa ho na to Monika.
"Čo sú doklady?"
"To môžeme brať ako nie," odfrkla Lucia a obzrela sa po izbe, akoby hľadala odpoveď. Na jej prekvapenie, ju aj našla! Zahliadla totiž na stolíku nožnice a v hlave sa jej zrodil nápad.
"Máš nejakú citovú väzbu k svojim vlasom?" spýtala sa Rena a Monika sa na ňu s nádejou pozrela.
"Myslíš, že to by pomohlo?" A na jej otázku už Lucia vyťahovala svoj mobil a otvorila si článok s identikitom. Obe sa zahľadeli na obrázok a potom na Rena...
"Vy ma chcete ostrihať?" zaksichtil sa Ren a Monika mu okamžite odpovedala.
"No, bez tých vlasov by si vyzeral úplne ináč a polícií tvoju tvár až tak dobre neopísali. Myslím, že by to mohlo pomôcť..."

Chvíľu napäto čakali, čo im na to Ren povie, potom len neochotne vzdychol a prikývol. V tom Monike zazvonil mobil. Bol piatok večer a volali jej rodičia, ako každý týždeň.
"Zvládneš to?" pozrela na Luciu a ona jej len prikývla.
Monika odišla do svojej izby, kým sa Lucia presunula s Renom do kuchyne. Tam mu pomohla z mikiny a prehodila mu cez ramená uterák. Pripravila si veľké nožnice a svoj starý strojček na vlasy, stále funkčný, akurát s málo funkciami. Lucia sa totiž radšej rozhodla investovať do dobrého strojčeku a strihala sa sama doma, lebo uprednostňovala praktické krátke vlasy, ktoré jej proste kaderníčka vždy znetvorila. Síce iných strihať nezvykla, ale nebála sa toho.

Monika si medzitým zapla skype a telefonovala s rodičmi. Samozrejme na otázku ohľadom toho, ako sa má a čo sa udialo tento týždeň zaujímavého, nemohla odpovedať po pravde. Ešte by si mysleli, že sa zbláznila. Skôr teda len počúvala ako sa jej otec sťažuje, že dnešné decká nič nevydržia, a že učenie karate už nie je ako predtým... Následne sa u monitoru vystriedal s jej mamou a tá veselo básnila o práci, čo si našla v ich ulici...
"...a predstav si, keď uvideli tie košíky, čo som urobila zo šúpolia, tak mi ponúkli ešte jednu prácu, kde by som z neho robila papuče. Hovorila som im síce, že to som ešte nerobila, ale... Moni?"
"No?"
"Prečo za tebou stojí polonahý chlap?" spýtala sa podozrievalo mama a Monika sa v tom otočila. Vo dverách jej izby stál Ren a bol celý mokrý s uterákom obtočeným len okolo pásu. Monika na neho ostala civieť s otvorenými ústami. S tým zostrihom vyzeral ako úplne iný človek. Jeho malé oči oveľa viac vynikali a tie mužné črty tváre,... vyzeral dokonca starší. Pohľad jej zablúdil i na jeho nahú hruď,... odhliadnuc ešte od nie úplne zahojených rán, vyzeral dokonale. Bol svalnatý, ale len tak prirodzene, nie ako z posilňovne s tehličkami na bruchu. Monika sa spamätala, až keď sa tam objavila aj Lucia, ktorá ho odťahala z dohľadu webkamery počítača.
"Umm,... no to je,... Luciin bratranec, prišiel na návštevu,..." vykoktala, keď sa otočila späť k monitoru.
"Vážne? A ako to, že o ňom počujem prvý krát?"
"No vieš, prišiel dneska... Len na pár dní... Počuj mami, myslím, že ma volá Lucia... Už teda pôjdem, voláme predsa už vyše hodinu, tak sa maj..."
"Dobre moja, maj sa." A hneď ako jej odkývla, tak Monika vypla skype.

Naštvane vstala a šla do Luciinej izby. Venovala Renovi škaredý pohľad, ale nevedela sa na neho takto polomokrého pozerať a tak svoj hnev otočila na Luciu.
"Tak teraz už to bude musieť byť tvoj bratranec," odfrkla.
"Ale Ivičičovej sme povedali, že je tvoj."
"Tak to musíme zahovoriť, že zle počula. Nemohla som predsa mame povedať, že je to môj bratranec, keď ho v živote nevidela..."
Lucia len prikývla a obe začali po Renovi, ktorý podišiel k oknu, pokukovať.
"Dokonca sa aj oholil s malým nožom, ktorý mal v topánke. Chcela som mu dať žiletku, ale nepáčilo sa mu, že je ružová..." šepla Monike a obe sa usmiali. "Kým tu bude, navrhujem výmenu izieb. Táto je väčšia a môže spať na tom rozkladacom gauči... Po tom, čo pre mňa urobil, je toto najmenej, čo pre neho môžem urobiť..."
"To s ním mám spať v jednej izbe?"
"Však je to tvoj bodyguard," a venovala jej šibalský úsmev.

Renovi potom dali nejaké šaty, čo u Lucií mal schované Jaro a šli spať. Ren mal pre seba teda celý gauč a dievčatá spali v posteliach tej druhej. Bola to pokojná noc a sobota začala slnečne, aj napriek tomu, že už bola polovica októbra.
Monika dala v kuchyni práve variť vodu, keď začula klopanie na vchodové dvere. Pri pohľade cez kukátko uvidela malého chlapca. Napadlo ju, že sa asi stratil a neisto otvorila.
"Ahoj, hľadáš niekoho?"
"Áno, tohto muža," a zdvihol k jej očiam vytisnutý identikit s Renovou tvárou.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Elis Elis | Web | 11. května 2017 v 12:41 | Reagovat

Moc pěkný příběh, musím si ho dočíst od začátku :)

2 LM LM | E-mail | Web | 11. května 2017 v 22:37 | Reagovat

Pekne, pekne. Rozbieha sa to krásne, ale už som žeravá na druhú dimenziu :D

3 moje-farby moje-farby | Web | 12. května 2017 v 0:25 | Reagovat

[2]: To je mi jasné :D Práve preto som túto kapitolu urobila dlhšiu, aby sa trochu urýchlila dej... ale ešte budeš musieť trochu počkať :-D

4 dinosaurss dinosaurss | Web | 13. května 2017 v 20:18 | Reagovat

Velmi dobré! Opět zajímavé počtení, těším se na pokračování!🙂

5 Ami Ami | E-mail | Web | 14. května 2017 v 17:47 | Reagovat

Malý by chcel výkupné od  ujov policajtov. :-D Haha smola už ho nespozná. :-D Alebo... ? XD
Inak znova super časť!

6 sugr sugr | E-mail | Web | 14. května 2017 v 19:50 | Reagovat

Jéje, to se to rozjelo, na dobrou noc si to dnes čtu... :-)

7 moje-farby moje-farby | Web | 15. května 2017 v 15:45 | Reagovat

[4]: som rada, že sa ti to páčilo :-D

[5]: s výkupným to nebude mať nič spoločné :D ale tento tip ma fakt pobavil :D  :D

[6]: toto je ešte nič :D budú i lepšie kapitoly 8-)

8 Ami Ami | E-mail | Web | 17. května 2017 v 19:52 | Reagovat

Aleeeeee až v piatok, tešila som sa že aspoň nejaká pozitívna vec dnes. :/ No počkám si. :-D

9 moje-farby moje-farby | Web | 17. května 2017 v 19:56 | Reagovat

[8]: Sorry, fakt nestíham... ale kedže si sa na to tak tešila, tak tú kapitolu urobím dlhšiu ;-)

10 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 15. července 2017 v 14:23 | Reagovat

Awr.. čeština so slovenčinou :D Ja viem, že sa to odohráva v Česku, ale nejako sa mi to podivne čítalo :D
Ale to nevadí, pretože dej bol famózny. och Sayka sa nevie dočkať pokračovania! Vyzerá to tak, že mám celé prázky čo čítať ľowuhuuu :D

11 rainorchid rainorchid | Web | 15. července 2017 v 14:46 | Reagovat

[10]: :D to som rada - budem sa tešiť na komentáre ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Všetky tu uvedené texty i obrázky sú môj výtvor a vzťahujú sa na ne autorské práva.
© rainorchid