© rainorchid
Kvôli technickým problémom bola stránka presťahovaná na blogspot.

DRAČIA PERLA - Útok oblúd

20. dubna 2017 v 0:35 | rainorchid |  DRAČIA PERLA
Monika pocítila na nohách chlad a otvorila oči. Zaspala na sedacom vaku tak, že hlavu mala položenú na kraji dvojpostele. Do izby už svietili studené lúče slnka a uvedomila si, že je ráno. Zdvihla pohľad a s desom zaregistrovala prázdnu posteľ, kde predtým ležala Lucia. Akoby na zavolanie, sa objavil vo dverách Ren.
"Kde je Lucia?" dožadovala sa okamžite odpovede.
"V kuchyni, robí jedlo," povedal úplne ležérnym tónom a na tvári sa mu na moment objavil úsmev.
Monika sa rozžiarila a okamžite vyskočila na nohy. Prešla chodbičkou do kuchyne, kde neisto zastavila a hľadela na svoju kamarátku, ako si u drezu maže toasty s maslom.

Po chvíli sa k nej Lucia otočila a Monika ju vrúcne objala. Veľmi jej odľahlo, až sa jej vtisli slzy do očí, ale potlačila ich a nahodila úsmev.
"Si v poriadku?"
"Ano, už nemám nutkanie nikoho zabiť," odvrkla a Monika sa zasmiala. Lucia sa otočila späť k príprave jedla a Monika si medzitým sadla k malému jedálnemu stolu.
"Čo spravíš teraz?" opýtala sa jej Lucia, pričom privrela toastovač.
"Pôjdem za pánom Longom a zbavím sa tej moci..."
"Do školy nepôjdeš?"
"Čo je dnes?"
"Piatok..."
"Tak to mám len jednu trojhodinovú prednášku, to si potom od niekoho vypýtam poznámky... je dôležitejšie s týmto skoncovať..."
"To je dobré počuť," ozval sa spoza nej Renov hlas, ktorý stál na chodbičke.
"Ale teba už nenechám samú," pozrela na Luciu Monika, "pôjdeš pre istotu s nami."
"Musím ísť za Jarom do nemocnice, a potom mám prednášku i cvičenia, kde nesmiem chýbať," odvetila jej kamarátka.
"Ak nebudeš v byte, tak po tebe nepôjdu. Myslím, že vás napadli len preto, lebo tu cítili prítomnosť energie Zeleného draka,..." povedal zamyslene Ren.
"A si si tým istý?" otočila sa k nemu Monika a on mierne cukol kútikom úst. No nemali na výber, Monika sa potrebovala zbaviť tej sily čo najskôr a Lucia musela do školy.
"Dobre, tak s tebou pôjdeme aspoň do tej nemocnice, a potom v škole by to mohlo byť bezpečné,..." uzatvorila nakoniec Monika, dúfajúc, že má pravdu.

Vyzeralo, že s touto variantou každí súhlasí a teda tak i urobili. Šli najprv do nemocnice, kde Jara v izbe navštívila radšej len Lucia, aby ho zbytočne nerozrušili a nezačal sa vypytovať. Následne odprevadili Luciu k Matematicko-fyzikálnej fakulte, a keď ostali sami, Monika sa zahľadela na Albertovské schody vedúce k jej škole. Vzdychla si pri pomyslení, že i dnes vynechá školu a učivo bude musieť doháňať,... ale chcela s tým šialenstvom skoncovať,... po tom všetkom, čo sa včera stalo, už to potrebovala mať za sebou.

V tom sa Ren divne mykol, schmatol ju za zápästie a bežali na koniec ulice, kde prudko zahli doľava na ulicu B. Němcové.
"Čo to vystrájaš?!" ale ledva to vyslovila, uvidela ako sa pred ňou zaryl do zeme obrovský oštep.
Krv sa jej rozprúdila v žilách a pred Nuselským mostom už ona ťahala Rena doprava. Smerom k podchodu sa ocitli na otvorenom priestranstve, čo Monike došlo neskoro a už nemohli zmeniť smer. Zase pri nich preletel oštep a zvýskla, keď začula ako pri jej hlave preťal vzduch.

U schodoch jej Ren pustil ruku. Monika zbehla dole do podchodu a Ren si spoza kabátu vytiahol dva zahnuté meče. Uprel pohľad na útočníka, ktorý pomaly vytiahol oštep z betónovej cesty. Bol to obrovský netvor, Monika vôbec netušila, čo to chce byť. Ovládla ju hrôza pri pohľade do tej nenávistnej tváre s malými červenými očami a špicatými zubami. Chlap, ak sa to tak dalo nazvať, mal na sebe len nohavice a na ramenách akési brnenie z kostí, ktoré mu čiahalo až na hruď.

Monika sa ledva stihla spamätať, obluda preskočila zábradlie a okamžite zaútočila na Rena. Ten sa stihol uhnúť hrotu obrovského oštepu, ale úder druhým koncom zbrane ho už zasiahol do hrude. Ren preletel do steny oproti schodom a meče mu vypadli z rúk. Jeho protivník sa začal smiať a jazykom, ktorému Monika nerozumela, povedal: "Nechápem, prečo bol okolo teba celý ten rozruch, si len slabý človek..."

Muž podišiel k Renovi, ktorý mal pravdepodobne zlomené rebrá a schmatol ho za vlasy. Začal ho ťahať k schodom, kde sa mu chystal rozraziť lepku, ale Ren vytiahol spoza opasku malú dýku a vrazil ju oblude do lýtka. Netvor od bolesti zavil a pustil ho. Ren sa chopil príležitosti, spravil kotrmelec k svojím mečom a s rozbehom, a odrazom od steny, skočil mužovi do krku, pričom mu meče vrazil do tela tesne pod brnenie. Monika už len videla, ako obluda padá na kolená a v tom obaja zmizli. Za sebou začula kroky a celá zdesená sa otočila k žene, čo práve prechádzala podchodom. Pražáčka sa jej výrazu tváre zľakla a rýchlo ju s oblúkom obišla.

Monika skĺzla na zem a ešte stále so srdcom v hrdle hľadela pred seba, keď začula ston. Vykukla spoza rohu a na schodoch uvidela Rena, ktorý sa držal za hruď a ťažko pri tom dýchal. Monika k nemu podišla a otázne na neho pozrela.
"Vzal som ho druhej dimenzie, je po ňom,... ale Houréni chodievajú po troch, musíme zmiznúť..."
Monika mu na to pomohla vstať tak, že ho podoprela. Vybrali sa hore po schodoch, keď pred sebou uvideli ďalšieho podobného tvora. Tento bol oproti tomu prvému o dosť menší a ohyzdnejší. Ceril na nich špicaté zuby, ktoré sa mu ledva zmestili do tlamy a v rukách mal dve sekery.

Renova tvár zvážnela, narovnal sa, ignorujúc svoje bolesti a vytiahol spoza plášťa zahnuté meče. Monika si až vtedy všimla, že na nich bola akási čierna tekutina. Keď to uvidel tvor pred nimi, okamžite sa k nemu s hnevom rozbehol. Začal intenzívny boj mečov a sekier. Vyzeralo to vyrovnane, ale Ren postupne strácal silu a pomaly ustupoval do kúta.

V tom uvidela na vrchole schodov tretieho Houréna. Na rozdiel od ostatných, nebol taký svalnatý a mal cez hlavu zvláštnu lepku, ktorá mu zakrývala tvár až po lícne kosti. Keď ho Ren periférne zaregistroval, skríkol na Moniku: "Bež!"

Nemusel jej to hovoriť dvakrát a okamžite prebehla podchodom na druhú stranu. Netvor ju ale rýchlo dobehol, schmatol jej ruku a pritiahol si ju k sebe. Začal ju očuchávať a z úst mu sálal hnilobný pach. Monika bola zároveň znechutená a na smrť vydesená, ale potom sa od nej obluda odtiahla. Monikine oči totiž začali jasnozelene svietiť a lebka na hlave jej útočníka začala pod tlakom pukať. Hourén ju okamžite pustil a snažil sa lebku strhnúť zo svojej hlavy, ale nešlo to. Tlak začínal byť neznesiteľný a zversky ziapal až do chvíle, kým nepukla jeho vlastná lebka, a jeho bezduché telo padlo na zem.

Monikine oči po chvíli nabrali svoju normálnu farbu a ona v šoku hľadela na to, čo urobila. Nevedela, ako dlho tam stála, obarená, bez jedinej myšlienky,... z toho stavu ju vytrhol až hrôzostrašný smiech Houréna, ktorý bojoval s Renom.

Okamžite prebehla späť podchodom a uvidela ako obluda tresla Renovu hlavu do steny. Ren bol celý od krvi a na tej oblude nebol skoro ani škrabanec.
"Hej!" skríkla, čo upútalo Hourénovu pozornosť a otočil sa k Monike.
Ren v tom tvrdo dopadol na zem a ešte z posledných síl zamrmlal: "Ty hlupaňa,... mala si ujsť, kým si mohla..."

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 LM LM | E-mail | Web | 20. dubna 2017 v 20:27 | Reagovat

Jupííí, znova akcia :P
Hourénovia vyzerajú ako zvláštne bytosti, pripomínajú mi zvrátenú verziu minotaura, aspoň podľa mojej predstavy :)

2 moje-farby moje-farby | Web | 20. dubna 2017 v 20:41 | Reagovat

[1]: Predstavivosti sa medze nekladú, ale jednoznačne by som neurážala chudáka minotaura :D  :D
Podľa mojej predstavy je to niečo fakt ohyzdného - pôvodne to mali byť orkovia, ale potom ma napadli nejaké schopnosti a zvyklosti čo budú mať - tak som im musela dať úplne iné označenie. :D  8-)

3 LM LM | E-mail | Web | 20. dubna 2017 v 20:43 | Reagovat

Veď vravím - zvrátená verzia minotaura, niečo medzi chudákom minotaurom a orkom :D

4 sugr sugr | E-mail | Web | 21. dubna 2017 v 18:43 | Reagovat

Četla jsem to při večeři (promiň, ale jindy mi nevyjde čas) a napětím ani nevím co jsem jedla... ;-)

5 moje-farby moje-farby | Web | 21. dubna 2017 v 18:49 | Reagovat

[4]: :D to ma pobavilo :D snáď sem ešte zavítaš pre pokračovanie 8-)

6 Siginitou Siginitou | E-mail | Web | 22. dubna 2017 v 17:40 | Reagovat

Hej, kvůli tomu příběhu sem si pitím polila málem noťas :D
Měla jsem žízeň ale nechtěla jsem se od toho odpoutat tak sem sahala po slepu... :D

Skvěle napsáno, no je to velmi zajímaví, asi bych to se mnou kleplo potkat takové obludy :D

7 moje-farby moje-farby | Web | 22. dubna 2017 v 17:45 | Reagovat

[6]: :D  :D Tento príbeh začína byť nebezpečný i pre čitateľa :D  :D

Ale som rada, že sa páči 8-)

8 dinosaurss dinosaurss | Web | 26. dubna 2017 v 17:02 | Reagovat

Ahoj, taktéž musím pochválit blog. :-)

.. A jinak moc dobře napsáno, velmi poutavý děj, rozhodně budu číst další části. 8-)

9 moje-farby moje-farby | Web | 26. dubna 2017 v 17:12 | Reagovat

[8]: Ďakujem :-) budem sa tešiť na komentáre :-)

10 Ami Ami | E-mail | Web | 5. května 2017 v 18:35 | Reagovat

Tak to sa číta so zatajením dychom. OwO A ten koniec bol najviac... Proste fuuuha. Este že ma čakajú ďaľšie časti, ospravedlňujem sa za meškanie.

11 moje-farby moje-farby | Web | 5. května 2017 v 18:38 | Reagovat

[10]: Hlavne, že si sa vrátila :-)

12 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 17. června 2017 v 14:33 | Reagovat

Ja som rada, že neušla! Že sa vrátila! Sayurka čmuchá romantika a lúbi sa jej to^^ Fakt už ked jej prvý krát povedal, že bež tak ja že nie nerob to, nemôžeš ho tam nechať! A preto som rada, ako sa to skončilo :) Paráda

13 rainorchid rainorchid | Web | 17. června 2017 v 19:13 | Reagovat

[12]: páči sa mi ako sa do toho vžívaš - čítanie takýchto komentárov mi robí radosť :D  :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Všetky tu uvedené texty i obrázky sú môj výtvor a vzťahujú sa na ne autorské práva.
© rainorchid