© rainorchid
Kvôli technickým problémom bola stránka presťahovaná na blogspot.

DRAČIA PERLA - Železný drak

29. března 2017 v 19:00 | rainorchid |  DRAČIA PERLA
Monika cítila hrču v hrdle. Nechcela, aby toho chlapa Ren zabíjal, ale nedokázala ani len pípnuť. Vtedy uvidela, že bola zase v parku Folimanka, ktorý poznala - plného farieb. Zahľadela sa do korún stromov, aby nemyslela na to, čo robí Ren. Bola rada, že sa to skončilo, ale to ešte netušila, ako veľmi sa míli...

Druhý únosca ich totiž z diaľky pozoroval a následne sa vrátil k svojej panej.
"Pani moja, všetko vyšlo podľa plánu. Bol s ňou aj Ren, ako ste očakávala, ale jej kamarátku sme stihli nakaziť predtým, než sa objavili..."
------

***

Monika odtrhla podhľad od korún stromov, keď sa Lucia vybrala dole kopcom hladiac si pritom zápästie, kde jej povraz vydral kožu. Chcela ísť za ňou, ale nohy jej stŕpli. Čo by jej mohla povedať? Veľmi ju mrzelo, že sa do toho zaplietla, ale to už nešlo odrobiť,... ospravedlnenie by nič nevyriešilo.
Z myšlienok ju vytrhol až Ren: "Teraz je rad na tebe. Pôjdeme za starým a vysvetlí ti, ako prejdeme na druhú stranu..."
"A čo Lucia?" odvetila so zlomeným hlasom, hľadiac na svoju kamarátku.
"Zober ju zo sebou, ešte raz ju nechcem zachraňovať..."
Venovala mu na to škaredý pohľad a vybrala sa dole za ňou.

Lucia sedela na jednej z lavičiek na betónovom kopci a napriek tomu, že hľadela inam, videla ako sa k nej Monika blíži.
"Môžeš mi vysvetliť, čo sa tu deje?" pozrela na ňu prísne, keď už bola u nej.
"Oukej, asi máš na vysvetlenie právo..."
"Asi? Fakt? Myslíš?"
"Dobre, dobre... Vieš, ako som prišla do Prahy tento semester skôr, kvôli skúškovému... Hovorila som ti o tej ceste EC-čkom... Ako som mala miestenku do kupé, kde sedeli tí chalani z Taiwanu a jeden z nich sa so mnou začal baviť u Kolína, lebo som na neho skoro spadla, keď som si vyberala pitie z tašky, ktorú som mala nad hlavou."
"Ano, na to si pamätám... Ten Jacky?"
"Jo, on. Začali sme sa baviť,... bol milý... Hovoril ako ide s kamarátmi na Karlovku na Erasmus... Ako ešte bude bývať na Ípáku nad reštauráciou jeho deda... Bola to strašná náhoda, že sme sa stretli! Vymenili sme si kontakt na Facebook, a potom sme s ním, a jedným s jeho kamarátom, šli do mesta..."
"Hej, toto všetko viem,... čo to s týmto má spoločné?"

Monika si vzdychla a pokračovala: "No ja som s nimi bola i na tej uvítacej Erasmus párty a v noci sme sa dostali do reštaurácie jeho starého otca, kde sme v pivnici fajčili vodnú fajku... Oni do nej zohnali niečo silnejšieho, neviem, čo to bolo,... ale úplne sme boli mimo. Robili sme strašné blbosti a vyťahovali rôzne veci s tých krabíc, čo boli v pivnici,... proste sme sa zabávali. Keď si Jacky odskočil a ten druhý zaspal, ja som sa prechádzala medzi tými rôznymi starožitnosťami...
Narazila som na niečo obrovské a stiahla z toho plachtu. Bol to železný čínsky drak... Pamätám sa, ako som si ho obzerala, a potom som počula, že sa niečo kotúľa. Keď som pozrela na zem, u nôh som mala nejakú guľu. Bolo to celkom veľké, také do dlane... Zdvihla som to, lebo som bola zvedavá, že čo to je... Na môj veru, ono to bola najprv len priehľadná guľa, ale po chvíli sa v nej začala tvoriť zelená hmla a videla som tam niečoho obrysy... akoby, nejaký jašter... Zľakla som sa a tá vec sa mi vyšmykla z rúk... počula som puknutie, a dym z gule ma normálne napadol! Ustupovala som dozadu, aby som sa ho nenadýchla, ale nedokázala som ujsť,... mala som ho v nose i ústach, priam som sa dusila..."

Monika sa v tom odmlčala, zovrelo jej hrdlo pri pomyslení na ten nepríjemný zážitok. "Potom už viem len toľko, že Jacky si položil ruku na moje plece a tá guľa na zemi už nebola... Myslela som si, že som mala halucinácie a radšej som šla na byt.
Na ďalší deň som sa tam vrátila pre bundu. Jacky mi písal, že mi ju pripravil a jeho dedo mi ju dá, lebo on už bol v škole. No ale pán Long tvrdil, že mu Jacky nič nedal, ale že môžem ísť s ním dole do pivnice hľadať. Keď sme boli dole, tak ukázal na toho veľkého čínskeho draka, ktorého som deň predtým odkryla. Začal mi niečo vysvetľovať o iných svetoch, Dračej perle s obrovskou mocou... Najprv ma jeho rozprávanie zaujalo, lebo som si neuvedomila, že to čo hovorí, myslí vážne,... ale potom ma vydesil a zutekala som. Akurát som ešte počula, ako za mnou kričal, že si pre mňa kvôli tej moci prídu."

Lucia si po vypočutí príbehu nahlas vzdychla a Monika si k nej prisadla na lavičku zaboriac si tvár do dlaní.
"Sorry, že som ti to nepovedala skôr... Netušila som, že je to pravda a už vôbec by ma nenapadlo, že sa do toho zamotáš aj ty."
"A prečo ma vôbec vzali?"
"Myslím, že ma chceli donútiť, aby som s nimi prešla na druhú stranu,... tam odkiaľ tá moc, ktorú vraj v sebe mám, pochádza..."
"Ty sa vždy dostaneš do takých bizarných situácií," povedala nakoniec Lucia a obe sa uškrnuli. "A kto je ten chalan, ktorý s tebou prišiel?"

Monika vtedy zdvihla hlavu a pozrela hore na kopec, kde stál Ren opretý o pilier mostu.
"Úprimne, vlastne ani neviem,... predstavil mi ho pán Long a poslal ho so mnou za tebou. Jeho meno je Ren." Monika to nemohla vidieť, keďže upierala zrak hore na kopec, ale ako vyslovila to meno, Lucii na vydratom zápästí na moment zažiarilo zvláštne písmo.
"Takže máš osobného bodyguarda?" podpichla ju kamarátka.
"Nie. Jeho pomoc bola jednorazová a nie veľmi dobrovoľná.... Musela som s ním urobiť dohodu, že ak mi pomôže ťa vyslobodiť, tak s ním prejdem na druhú stranu."
"Čože?!" obrátila sa na ňu Lucia zdesene. "A vieš vôbec o tom druhom svete niečo? Ak tam sú takí chlapi, čo ma uniesli, tak to vôbec nie je dobrý nápad..."
"Nemám veľmi na výber. Dala som mu slovo a aj tak, len keď prejdem na druhú stranu, tak sa môžem tej moci zbaviť, a všetko sa vráti do normálu..."
"Tak, čo chceš teraz urobiť?"
"Ren chce za pánom Longom, aby mi vysvetlil..." ale vetu už nedokončila, lebo zacítila ako jej vibruje vačok na nohaviciach. Vytiahla si telefón a s údivom sa zahľadela na meno volajúceho - Luci CZ tel.
"Haló?" zdvihla neisto.
"Monča! Kam si to odešla?! Nechat mě tu v takovém stavu! Lucii unesli a vím, že něco víš! Vrať se a nahlásíme všechno policii,…" ale namiesto odpovede len podala telefón Lucií.
"Volá tvoj drahý, chce zavolať políciu."
"To mu teda trvalo..." prekrútila oči Lucia a vzala si od nej telefón. Jaro bol úplne bezseba, keď začul Luciin hlas. Povedal jej, že má asi otras mozgu a po tom, čo ho tam Monika nechala, tak stratil vedomie. Hneď ako sa prebral a pozbieral zo zeme, tak jej volal z Luciinho telefónu, čo mohlo byť približne dve hodiny po únose.

Monika oznámila Renovi, že musia ísť na byt, lebo Jaro vyvádza a mohol by im ešte spôsobiť problémy s políciou. O nejakých dvadsať minút už boli na byte a Jaro bol veľmi zmätený. Tón jeho hlasu sa zmenil a nebol si istý tým, čo sa stalo. Lucia mu radšej zavolala sanitku a záchranárom povedala, že zletel zo schodov, aby vysvetlila všetky jeho zrania. Keďže sa chýlilo k večeru, do nemocnice s ním už nešla, lebo by sa musela akurát otočiť, kvôli návštevným hodinám, ktoré práve končili. Sľúbila mu však, že za ním pôjde hneď ráno.

Na Luciu doľahla po tom všetkom strašná únava. Únos, Monikino šialené vysvetlenie,... bolo toho na ňu v jeden deň proste veľa a ani si neuvedomovala, že hlások, ktorý jej v hlave čosi šepkal, postupne silnel. Keď už v úplne apatickom stave stála v kuchyni, pri variacej kanvici, začula jasne dve slová - zabi ho - a vedela, že nemôže nechať Rena odísť z bytu živého.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Siginitou Siginitou | Web | 31. března 2017 v 21:20 | Reagovat

Ale no tak, já chci vědět jak to bude dál :D
Já chci další kapitolu, hned, to mám če´kat tak dlouho? :D
Ne, vážně, těším se na další díl.
A jako vždy to máš velmi dobře napsaný :)

2 moje-farby moje-farby | Web | 31. března 2017 v 21:35 | Reagovat

[1]: Som fakt rada, že sa ti to páči :D Ale ďalšiu kapitolu som ešte ani nezačala písať, takže ti ju sem skôr ako v tú stredu fakt dať neviem... plus mám toho veľa i do školy :-?
Ale v stredu kapitola určite bude! 8-)

3 LM LM | E-mail | Web | 1. dubna 2017 v 9:15 | Reagovat

Pekne, pekne, ale stále sa drhnem na tom česko-slovenskom mixe :D No postupne si zvyknem! Počkám na ďalšiu kapitolu :)

4 moje-farby moje-farby | Web | 1. dubna 2017 v 10:55 | Reagovat

[3]: Som rada, že si sa do toho začítala 8-)

5 Saky Saky | Web | 2. dubna 2017 v 18:22 | Reagovat

Krásne :)

6 moje-farby moje-farby | Web | 2. dubna 2017 v 22:34 | Reagovat

[5]: Ďakujem, dúfam, že sem ešte zavítaš :)

7 Siginitou Siginitou | Web | 3. dubna 2017 v 8:51 | Reagovat

[2]: Tak to se velmi těším :D

8 Ami Ami | E-mail | Web | 8. dubna 2017 v 17:55 | Reagovat

Omg, znova napínavý koniec! To robíš naschvál, čo? :D Tak to máš znovu šťastie, že na mňa čaká ďaľšia časť. :P
Inak dej sa mi naozaj páči, nemám ti čo vytknúť okrem gramatiky, ktorá sa ti trochu mieša s češtinou, ale inak super! ^w^

9 moje-farby moje-farby | Web | 8. dubna 2017 v 18:57 | Reagovat

[8]: Áno, robím to naschvál, aby sa moji čitatelia chceli vrátiť :D

10 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 28. května 2017 v 12:59 | Reagovat

Lepšíš sa! Je to moc, moc dobré! gramatika zase trošku polemizuje, ale to nevadí. České výrazy v slovenskej vete :D Ale kedže je príbeh z Prahy tak sa to dá odvôvodniť.

Nie! Lucia bude badgirl? Nie! Čo ak sa jej kamka do Rena zalubi a ona mu stále bude chcieť ublížiť?! Nie! Proste nie! Musia ju nejako vyliečiť alebo čo. Nemôže robiť takéto veci. A aby ju niekto takto ovládal! To je drzosť! Dúfam, že Monča s Renom niečo vymyslia.

11 moje-farby moje-farby | Web | 28. května 2017 v 14:23 | Reagovat

[10]: :D  :D sa mi páči ako to prežívaš

12 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 28. května 2017 v 14:27 | Reagovat

[11]: to ja vždy :D do niečo sa v žijem a takto dopadnú moje komentáre :( :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Všetky tu uvedené texty i obrázky sú môj výtvor a vzťahujú sa na ne autorské práva.
© rainorchid