© rainorchid
Kvôli technickým problémom bola stránka presťahovaná na blogspot.

DRAČIA PERLA - Únos

15. března 2017 v 19:00 | rainorchid |  DRAČIA PERLA
"Ahojte!" zvolala mierne zvýšeným hlasom Monika, keď zatvárala vchodové dvere bytu. Položila na zem nákup a prešla kratučkou chodbou k dverám spolubývajúcej.
"Dúfam, že ste oblečení a nič neprerušujem," usmievala sa škodoradostne, keď zaťukala na jej izbu. Chvíľu čakala na uštipačné komentáre, ale keď sa nič neozývalo, jej úsmev zmizol. Až vtedy si všimla, že dvere sú pootvorené a opatrne vstúpila.

Srdce sa jej od strachu okamžite rozbúšilo - izba bola kompletne prevrátená hore nohami!
Ako sa rozhliadala, spoza dvojpostele začula divné stonanie. Obozretne pristúpila a na zemi uvidela priateľa svojej spolubývajúcej. Ležal nehybne, so zaschnutou krvou na hlave.
"Jaro! Čo sa tu stalo?!" opýtala sa ho celá nesvoja, keď mu pomohla posadiť sa.
Jaro sa veľmi ťažko spamätával: "Cože? Moni? Ou, moje hlava… Kde je Lucie?"
"To by som aj ja rada vedela. Čo sa tu sakra stalo?" a rozhliadla sa znovu po rozmetanej izbe.
Jaro sa v tom momente akoby prebral a úplne panicky spustil: "Unesli ji! Dva chlapi přišli do bytu… snažil sem se, ale..." odmlčal sa.
"Luciu uniesli dvaja chlapi? Kto?! Prečo?! Musíme..." no nedokončila, lebo Jarova tvár sa zatemnila a venoval Monike vražedný pohľad.
"Mám ti od nich předat vzkaz: DRAČÍ OČI VIDÍ CESTU, prý ty budeš vědět, co to znamená."
Monika bola úplne zarazená, vôbec netušila, o čo ide, ale po chvíli, jej vydesený výraz nahradil hnev.
"Mohla bys mi vysvětlit, o co tady jde? Tak se zdá, že o tomto víš víc, než já!"
Ale Monika mu už neodpovedala, vstala zo zeme a priam vybehla z bytu. Jaro za ňou ešte niečo zakričal, lenže to ona už utekala dole schodmi.
Bežala celú cestu k metru, pričom sa jej v hlave vírili myšlienky plné zlosti. Vedela presne kam mieri, že od koho dostane odpovede a bola ochotná ich z toho starca vytĺcť, ak bude treba!

Keď sa prihrnula k metru, vlak tam práve stál, takže len naskočila a odviezla sa jednu zastávku, na stanicu I.P.Pavlova. Tam, vybehla po pohyblivých schodoch a následne sa drzo predrala jednou z ciest hore na povrch, kde sa rôznymi kľukatými cestičkami dostala až do reštaurácie deda, jej kamaráta, Jackyho.

Do podniku vtrhla rázne tresnúc sklenenými dverami, na čo sa k nej všetci otočili. Našťastie to nebolo veľa ľudí, len asi tak traja hostia a čašníčka.
"Kde máte otca?!" mierila otázku na čašníčku a napriek tomu, že bola vo veku jej mamy, nedbala vôbec na slušnosť.
"On byť vzadu, dole," vykoktala úplne šokovaná a ani sa ju nesnažila zastaviť, keď vedľa nej prefrčala dozadu, kde normálne hostia nemôžu.
Monika prebehla kuchyňou, kde ignorovala zmäteného kuchára a namierila si to na úzku chodbičku, kde boli schody vedúce hore do obytnej časti reštaurácie i dole do pivnice.
Toto nebolo prvý krát, čo tu bola, no napriek tomu, nebolo ľahké spraviť krok smerom dole, do podzemia. Posledne, sa tu diali divné veci, a teraz, kvôli tomu uniesli jej najlepšiu kamarátku...

Pivnica bola mierne osvetlená a počula, ako si tam Jackyho starý otec niečo mrmle.
"Pán Long?" spýtala sa nesmelo smerom k jeho hlasu. Temnotu miestnosti pretínala len jedna hompáľajúca sa žiarovka, ktorá visela zo stropu.
"Ale, slečna Monika," ozval sa milý hlas a z tieňa vystúpil ušatý starý pán. Kvôli tradičnej čínskej reštaurácií, ktorú vlastnil, mal oblečenú červenú uniformu zo zlatým ozdobným šitím a na tvári sa mu zračil široký úsmev.
Monike sa vtom vrátil jej počiatočný hnev a spustila rozhorčene: "Moju spolubývajúcu uniesli nejakí muži! A ak sa nemýlim, tak Vy budete presne vedieť, kde je! Nechali mi totiž odkaz: DRAČIE OČI VIDIA CESTU."
Pán Long sa vtedy vážne zamyslel a začal prikyvovať.
"Presne tohto som sa obával. Hovoril som, že sa toto môže stať, ale skôr, ako som očakával..."
"Viete, kde je moja spolubývajúca?" naliehala na starca.
"Ja nie, ale DRAČIE OČI VIDIA CESTU a zavedú ťa k nej."
"Prestaňte s tými kravinami! Už ma tieto blbosti naozaj nebavia!"

V tom sa niečo za pánom Longom rozbilo a Moniku to úplne rozhodilo - ustúpila dozadu.
"Mal si pravdu, ešte stále ti neverí..." ozval sa hlas spoza pána Longa. Až vtedy si Monika uvedomila, že niekto celý čas sedel za starcom.
Naskočili jej zimomriavky, ale nedala na sebe poznať strach, naopak, vystrela sa: "Kto je tam?"
"Toto je Ren. Zavolal som ho, aby ti pomohol s prechodom," ukázal na mladíka pán Long.
"Zase začínate s tou blbou historkou?! Už ma to vážne nebaví!"
"A napadlo ti vôbec, že je to pravda?! Ver mi, nie každý je NADŠENÝ z toho, že osud mojej dediny závisí na takejto slabej ženskej!" vybafol na ňu Ren.
"Predstav si, že mi to napadlo! Ale ja som o toto neprosila! Nechcem s tým mať nič spoločné!"
"Aj ja by som bol rád, kebyže s tým nemáš nič spoločné! Šlo by to ľahšie s hocikým iným! Ani ja nemám na výber a­ ešte horšie je, že musíš byť pri vedomí, keď prejdeme. Bolo by jednoduchšie, ťa omráčiť..."
"Ale, ale, mladí. Upokojme sa," postavil sa medzi nich pán Long, lebo už videl, ako sa do Rena, chce pustiť Monika.
"Tvoja kamarátka bola unesená a ty ešte nevieš používať svoje schopnosti, aby si ju mohla nájsť... Ren ti s tým ale rád pomôže," pokračoval pán Long, no mladík mu skočil do reči.
"To teda určite nie! Ja jej mám pomáhať a ona nič?! Nemyslím si," pozrel na ňu opovrhujúco. "Ak chceš moju pomoc, prejdeš so mnou na druhú stranu. Len tak, sa táto nočná mora skončí, pre nás oboch a dostaneš späť svoju kamarátku."
"Dobre teda," precedila skrz zuby Monika, tušiac, že to oľutuje, ale nemala na výber.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 LM LM | E-mail | Web | 1. dubna 2017 v 9:01 | Reagovat

Hm, zaujímavý námet a do deja som sa ľahko dostala, len tie Renove reakcie mi prídu možno trocha príliš prehnané, ak je to prvá časť, tak mi nie je jasné prečo, lebo tu to vyzerá akoby sa už poznali dlhšie a mali medzi sebou nejaký spor... :)

2 moje-farby moje-farby | Web | 1. dubna 2017 v 10:49 | Reagovat

Renove reakcie budú vysvetlené buď v 4-tej alebo 5-tej časti 8-)
Teraz to naozaj vyzerá trochu prehnané, ale má k tomu dobrý dôvod :-D

3 Ami Ami | E-mail | Web | 8. dubna 2017 v 17:26 | Reagovat

Super, v polovici som sa dostala do deja, vyzerá to dobre. :) Nemám ti nejak zatiaľ čo vytknúť, ale idem na ďaľšiu časť. :)

4 moje-farby moje-farby | Web | 8. dubna 2017 v 17:41 | Reagovat

[3]: Ďakujem, budem sa tešiť na komentáre :-)

5 Karu Karu | Web | 27. dubna 2017 v 10:26 | Reagovat

úúú, super, přečtu si i ty další :-)

6 moje-farby moje-farby | Web | 27. dubna 2017 v 17:39 | Reagovat

[5]: potom prosím feedback ;-)

7 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 28. května 2017 v 12:45 | Reagovat

... dobre Sayurka začne miernuo kritikou. (Ale dobre mierenou!)
A tou je gramatika. Skús si tú časť po čase opäť prečítať a tie chybičky opraviť. Sú to chybičky hlavne nominatív plurálu, potom zopár takých typu (hned drhý riadok "k dveriam", tuším by malo byť "k dverám".
Nie som si istá, či je slovo "zaschlá" slovenčina. Skôr by som povedala, že "zaschnutá"
Dalej spojenie "napadlo ma" sa používa na strašidlo :D ked ako nápad, myšlienka je správne "napadlo mi" (To som sa naučila len tento rok, tiež som to tak dlho písla :D)

Čmuchám romantiku medzi Monikou a Renom. Dúfam, že čmuchám správne.
unesená spolubývajúca! Ouč. A príbeh, ktorému Monča nechce veriť. Ani sa jej nedivím :D

Dufam, že ti tie úvodné opravy moc nevadia :D Mne sa časť páčila, len som si nemohla odpustiť :( Ak ti to vadí, tak mi napíš aby som mlčala ohľadne gramatiky a ja budem :D ;)

8 moje-farby moje-farby | Web | 28. května 2017 v 14:15 | Reagovat

[7]: To, že ma upozorníš na chyby mi vôbec nevadí... ja si to totiž po sebe môžem prečítať aj viackrát, proste to nevidím...

Veľmi sa teším, že sa ti časť páčila :D rada si čítam komentáre, ktoré "čmuchajú" čo bude ďalej :D veľmi ma to baví :-D

9 Eleanore Samanthe Lune Eleanore Samanthe Lune | Web | 7. září 2017 v 17:52 | Reagovat

Úžasný

10 rainorchid rainorchid | Web | 7. září 2017 v 17:58 | Reagovat

[9]: Ďakujem :-)

11 Beznitka Loutkovská Beznitka Loutkovská | E-mail | Web | 14. října 2017 v 22:31 | Reagovat

Na druhou stranu? Ail rai kavarrah, počítám s tím, že silnici přecházet nebudeme!
A ano, dokopala jsem se k tobě až teď! Vela se omlouvám, pokusím se to co nejrychleji napravit, ju? *zaboří nos zpátky do čtení*

12 rainorchid rainorchid | Web | 14. října 2017 v 22:43 | Reagovat

[11]: Vôbec nevadí, že si sa k čítaniu dostala až teraz, som rada, že si tu! :-D

Akurát mi prosím vysvetli, čo znamená tá prvá časť tvojho komentáru: "Na druhou stranu? Ail rai kavarrah, počítám s tím, že silnici přecházet nebudeme!"
Ja som to "Ail rai kavarrah" zadala do google translate a vôbec mi to nebolo schopné rozoznať jazyk :D  o čo ide? :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Všetky tu uvedené texty i obrázky sú môj výtvor a vzťahujú sa na ne autorské práva.
© rainorchid